Milujem život a smiech. :) Mojou inšpiráciou pri písaní sa stávajú bežné drobné udalosti dňa či ľudia, ktorí prechádzajú mojim životom. Písanie je mojou veľkou radosťou, zábavou a relaxom. Bol to aj môj chlebík, keďže som pracovala ako redaktorka v regionálnom rádiu. Zbožňujem pocit pulzujúceho života a dynamiku (ne)všedných dní. Teší ma spoznávať nové veci a neustále sa učiť. Nemám rada stereotyp a fádnosť. Podnety sú všade okolo nás, treba len počúvať. ;) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
V ére rôznych sociálnych sietí a aplikácií na komunikáciu medzi sebou som pred pár týždňami našla v schránke list. Súkromný list napísaný ručne mojou kamarátkou. Cítila som sa výnimočne.
Poznáte to: stretnete suseda vo výťahu, známeho v MHD či na ulici, zoznámia vás s neznámym človekom. Skvelé je, ak si s tým človekom rozumiete a rozhovor je srdečný. Čo ak nastáva trápne ticho s trápnym úsmevom na perách?
Čoraz viac ľudí v mojom okolí prepadá negativizmu. Stačí len pár minút v ich spoločnosti a ja sa z ich rečí cítim vyčerpane. Prečo je to tak?
Ak nás dlhodobo trápia tráviace problémy, nemusí to byť len príznak toho, že „nám niečo nesadlo“. Obvodný lekár nás pošle za špecialistom. A tu nastáva boj človeka so strachom.
Keď mi rodičia dávali meno „Simona“, možno ani netušili, že tým predurčujú moje poslanie. Meno totiž pochádza z hebrejčiny a znamená „počúvajúca, načúvajúca“.
Ste perfekcionisti? Pristihnete sa pri tom, ako sa snažíte dosiahnuť čo najlepšie výsledky v práci? Každá vec vo vašom živote musí byť dokonalá? Možno ste ako ja.
Mať prácu, ktorá by bola z kategórie „práca snov“, bola by koníčkom a veľkou zábavou je túžbou každého z nás. Pred dvoma rokmi prišlo niečo, čo môjmu profesijnému životu dalo zmysel – práca v rádiu.
Mnohokrát som sa stretla s ľuďmi, ktorí mali jednoznačne vyhradený názor na to, ktoré z vyššie uvedených zvieratiek je lepším domácim miláčikom a ani náhodou ste ich nepresvedčili o opaku. A čo tí, ktorí majú radi obe zvieratká?
S krátkymi vlasmi sa u žien stretávame už od prvej polovice minulého storočia. Nie vždy musí ísť o radikálnu zmenu v ich živote. Možno chcú len vybočiť z radu mnohých dlhovlasých žien v okolí. Chcú byť spokojné vo vlastnom tele.
Stretnúť priateľa, ktorý s nami prechádza rôznymi etapami života, je veľká vzácnosť. Dar z nebies. Nepíšem o kamarátoch, o partnerovi, ani o najznámejšej sociálnej sieti, ktorá priveľmi zjednodušila pojem „priateľ“.
Napriek tomu, že Deň matiek predstavuje pre mnohých radostný sviatok, pre niektorých – tých, ktorí stratili mamu alebo majú zložitý vzťah s mamou – môže byť tento deň plný bolesti a prázdna.
„Staré duše“ sú väčšinou mladí ľudia, ktorých biologický vek sa nestotožňuje s ich vnútorným vekom, emocionálnou a duševnou hĺbkou. Počas života sa často stretávajú s pocitom, že im ostatní v ich veku nerozumejú.
Byť jedináčikom si človek nevyberá. Hovorí sa o nás ako o rozmaznaných, sebeckých a žiarlivých jedincoch, ktorí v živote zaručene všetko dostanú. Nie je to pravda.
Hovorí sa, že to či ste ranné vtáča alebo nočná sova je už dané geneticky. Dokonca existuje nový chronotyp a to kolibrík. Ja som nočná sova. Ktorý typ ste vy?
Aj v časoch internetu a sociálnych sietí sa nájdu ľudia, ktorých láska ku knihe je obrovská. Život bez knihy si nevedia predstaviť. Ako knihomoľ poznám radosti a strasti života s knihou.
Okuliare – zdravotná pomôcka ale aj módny trend. Niekto ich nosí, pretože musí, niekto pre potešenie. Občas však vedia potrápiť. Viem, o čom píšem.
Už dávno nemusíte patriť len do jednej z týchto dvoch skupín. Čoraz viac ľudí na svete o sebe hovorí ako o ambivertoch. Aj ja som jednou z ních.
V našich životoch nám príde prirodzené vykonávať rôzne činnosti bez spoločnosti druhých ale predsa len pomyslenie, že by sme mali ísť na koncert, do reštaurácie či kina sami nám spôsobuje studený pot na chrbte. Prečo je to tak?
