Kto sú naši skutoční priatelia?

Autor: Simona Šramová | 18.5.2017 o 17:40 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  562x

Stretnúť priateľa, ktorý s nami prechádza rôznymi etapami života, je veľká vzácnosť. Dar z nebies. Nepíšem o kamarátoch, o partnerovi, ani o najznámejšej sociálnej sieti, ktorá priveľmi zjednodušila pojem „priateľ“.

V našich životoch prechádza denne mnoho ľudí. Z niektorých ostávajú neznámi, s inými vytvoríme špecifické puto, ktoré – ak máme šťastie – môže byť doživotné a z nás sa stane akoby rodina. Málokedy sa stáva, že kamarátstva z detstva pretrvajú do dospelosti. Podobne sú na tom aj priateľstvá vytvárané počas vysokej školy. Po skončení školy sa niekto vráti do svojho rodiska, ďalší to skúšajú v inom meste alebo krajine. Vzťahy pomaly chladnú, už má každý iné záujmy a priority. Z detstva nemám žiadnych kamarátov a z vysokej školy som v kontakte len so štyrmi dievčatami. Dve z nich žijú v inej krajine a dve na opačnej strane republiky. Nepíšeme si a nevoláme každý deň ale cítim ich za sebou. Už nie sú kamarátky. Sú skutoční a blízki priatelia. Ostatných som stretla až v časoch po vysokej škole. Hovorí sa, že priateľstvá vzniknuté v dospelosti majú možnosť vydržať celý život. Je dôležité pochopiť, že nie každý človek v našom živote môže byť náš kamarát. Niekto je len kolega, ktorý je s nami len do momentu, kým natrvalo neopustíme pracovisko. Kým v rádiu sme mali priateľskú atmosféru a bolo tam skvelo, v druhom zamestnaní platila vysoká kolegialita a striktné oddelenie pracovného a súkromného života. Bol tam síce človek, ktorý sa snažil navodiť priateľskú atmosféru a akosi povzbudiť kolegiálneho ducha ale v skupine individualistov to ide veľmi ťažko. Pri najbližšej príležitosti by dokázali utopiť toho druhého v lyžičke vody. Priateľov môžete stretnúť aj tam, kde to najmenej čakáte. Napríklad na pohovore. Kým sme čakali, kedy na nás príde rad, zarozprávali sme sa. A zistili sme, že si máme čo povedať. Kým ostatní sa hrali na veľkú konkurenciu, my sme to neriešili.  

Ako rozoznáte skutočného priateľa? Vo svete, ktorý rád nosí masku a falošný úsmev, je veľmi náročné nájsť niekoho, kto za nami skutočne stojí. Skutočný priateľ vás neopustí, keď prežívate ťažké obdobie. Ostáva s vami a pomáha vám toto obdobie prekonať. Ako sa hovorí – smeje sa s vami počas dobrých čias a plače s vami, keď sa vám nedarí. Zaujíma sa o vás, počúva vás, pomáha vám. Možno len stačí jeho prítomnosť alebo rozprávanie sa s ním trebárs aj o polnoci. Vždy si nájde na vás čas. Tak ako oni sú neoddeliteľnou súčasťou vášho života, oni cítia to isté. Niektorí ľudia donekonečna hovoria: „Prepáč, nemám čas.“ Každý z nás má čas. Len každý má iný rebríček priorít no a vy ste na spodných priečkach. Žiaľ. Ak sa niekto s vami chce stretnúť a porozprávať sa, čas si nájde. Možno nie hneď, možno nie zajtra ale snaží sa nájsť optimálny čas, ktorý by vyhovoval obidvom stranám. Práve ťažké obdobie preverí, kto je váš skutočný priateľ. Ľudia skladajú masky a ukazujú svoj pravý charakter. Skutočný priateľ vás nesúdi. Zdvíha vás a snaží sa, aby ste boli stále lepším človekom. Nevyzdvihuje vaše chyby ale vaše danosti, o ktoré sa môžete oprieť a zdokonaliť ich. Nežiada vás, aby ste sa zmenili, len aby ste sa niekomu páčili. Prijíma vás takého, akí ste. Avšak to neznamená, že nemôže mať iný názor na danú situáciu a nemusí vás upozorniť na nejaké chyby. Vo všeobecnosti má rád obe vaše stránky – aj tú silnú, aj tú slabú. Pri skutočnom priateľovi môžete byť samým sebou. Nemusíte sa falošne smiať, viesť trápnu konverzáciu, opatrne vyberať slová a báť sa či sa druhá strana urazí. Jednoducho sa cítite príjemne. Ak chcete spoznať skutočného priateľa, sledujte jeho činy, nie slová. Niektorí ľudia sa objavujú len v momentoch, keď vás potrebujú. Svoju potrebu zaobalia do sladkých a krásnych slov, ktorým možno uveríte. Poznajú vaše slabé miesta, ktoré zneužijú proti vám. Vy si myslíte, že sa zmenili. Nie, oni len vedia, ako na vás, aby dostali to, čo chcú. Vyrozprávajú sa a znova ich na veľmi dlhú neuvidíte.

Facebook je dokonalá ilúzia priateľstva. Píšem len o ňom, pretože na Slovensku ide o najpopulárnejšiu sociálnu sieť. V zahraničí skôr frčí Twitter alebo Instagram. Stávalo sa mi, že ma niekto len spoznal, päť minút so mnou hovoril, aby sa potom spýtal: „Máš Facebook?“ Ťuk a už sme boli „priatelia“. Preč sú časy, keď v okruhu mojich „priateľov“ boli ľudia, s ktorými som sa ledva zdravila. Medzi mojimi známymi a kamarátmi sú takí, ktorí majú viac ako dvetisíc priateľov. Skutočne ich všetkých poznajú? Skutočne by im niekto z tých dvetisíc ľudí podal pomocnú ruku, keby bolo nutné pomôcť? Skutočných priateľov nenájdete na Facebooku. Náš život sa obmedzil na počet „Like-ov“. Čítala som, že Facebook spôsobuje depresívne stavy. Vôbec sa tomu nečudujem. Tam totiž vyzerá život akosi krajšie, každý má mnoho priateľov, nikdy nie je sám a stále sa mu darí. Predbiehame sa, kto aké jedlo navaril, kto koho práve stretol, kde všade práve na dovolenke bol či uverejňuje fotografie šťastnej rodiny. Súkromie dávame neznámym ľuďom ako na tanieri. To nie sú naši priatelia. To je internet. Nemusím sa s vami stretnúť, pretože všetko sa dozviem z vašej nástenky. Opačnú stranu Facebooku vidí len málokto. Možno to jedlo ani nevaril on, možno je každý večer rovnako sám ako vy ale po dlhej dobe konečne niekoho stretol s kým šiel na nejaké posedenie, možno na svojej dovolenke odfotil práve ten jeden deň, keď bolo slnečno a v skutočnosti šťastná rodinka je v rozvodovom konaní a celé je to podvod kvôli deťom. O neúspechoch, sklamaniach, zlyhaniach, chybách alebo nepodarenom dni vám tam nenapíše nikto. Uznávam, sú medzi nami takí, ktorých poznáme všetci a to tzv. milovníkov drámy, ktorí urobia z malej nehody udalosť globálneho významu. Nepíšem teraz o funkcii Facebooku ako sociálnej sieti, ktorá približuje ľudí s rôznymi spoločnosťami a kde môžete komunikovať s redaktormi z rôznych printových, audiovizuálnych alebo webových médií a byť v kontakte so svojimi blízkymi, ktorí sú kilometre ďaleko a nemôžete sa s nimi normálne stretnúť častejšie ako raz za rok či dva. Píšem o tom, že jeden klik neznamená priateľstvo. Vytvárame si svet imaginárnych priateľov. Naše vzťahy sú často slabé, jemné a krehké. Avšak srdce prirodzene túži po niečom hodnotnom, trvácnom, vernom a šťastnom. Nie je to o počte priateľov ale o ich kvalite a hodnote.

Váš ozajstný priateľ zanechá vo vašom srdci stopu, ktorá nikdy nezmizne. Ani s časom, ani so vzdialenosťou. Je tam navždy. Som veľmi vďačná za každého jedného priateľa v mojom živote. Ďakujem vám z celého srdca, že ste moji priatelia!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Beblavý predstavil plány, vznikajúca strana začala zbierať podpisy

Do roka chcú pripraviť programové tézy.


Už ste čítali?