reklama

Rukou napísaný list v sebe skrýva tajomstvá starých čias

V ére rôznych sociálnych sietí a aplikácií na komunikáciu medzi sebou som pred pár týždňami našla v schránke list. Súkromný list napísaný ručne mojou kamarátkou. Cítila som sa výnimočne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

S nápadom posielať si ručne písané listy prišla moja kamarátka. Spoznala som ju na vysokej škole. Zastihla som ju v jej životnom období, keď opúšťala štýl gothic, no často sa k nemu vracala, takže mala snehovobielu pleť, doplnky a oblečenie patriace k tejto subkultúre a okrem toho jej vlasy zdobila ryšavá farba. Ostatní v ročníku boli celkom nevýrazní. Vytŕčala z davu a mne sa to veľmi páčilo. V ročníku sa s ňou rozprávalo len málo ľudí. Skôr sa jej vyhýbali, keďže na prednášky chodila so spolužiačkou, ktorú sme prezývali "Morticia". Mňa však zaujímala a túžila som ju spoznať. Na konci tretieho ročníka som jej napísala či by sme si nemohli pomôcť s vypracovanými štátnicovými tézami. Súhlasila. Postupne sme zo školských vecí prešli aj na témy osobné a zistili sme, že máme často podobné, niekedy rovnaké názory na život. Moja krvná skupina. Obľúbila som si ju. Fungovali sme cez písané správy, pretože ona sa vždy po prednáškach ponáhľala na autobus domov. Kým ja som bola cezpoľná, ona bývala len pár kilometrov od školy. Naše facebookové správy boli dlhokánske (neviem písať krátke správy a ani ona nie) a aj naše odpovede prichádzali po troch či štyroch mesiacoch. Vždy sme si tak mali čo povedať a naše kamarátstvo vôbec nebolo všedné. Vysoká škola skončila, ja som sa vrátila do rodného mesta a kamarátka sa rozhodla objavovať svet. Nakoniec zakotvila v Brne, no kontakt ostal. Viem, že keď si napíšeme aj po polroku, akoby tých mnoho mesiacov zmizlo a my sme si písali len včera. Cítim ju pri sebe. Ak chce kamarátstvo prežiť, musí byť ochota ostať v kontakte na oboch stranách. Ako povedal klasik - diaľka neukončuje vzťahy, ticho áno. Dodnes moja kamarátka patrí k mojim najbližším kamarátom. Pred mesiacom mi napísala: „Počuj, čo keby sme si posielali ručne písané listy? Ukončme túto komunikáciu cez Facebook. Určite nebudeš proti, keďže máš rada viktoriánske obdobie.“ Súhlasila som. A tak sa dve historičky vrátili v čase. :)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už počas štúdia na vysokej školy som bola očarená úryvkami zo starých kroník. Fascinoval ma štýl, akým boli listy a kroniky písané. Nebola to len obyčajná kronika či list, bolo to umelecké dielo. Cítila som obrovský rešpekt, že na ten papier písal niekto pred stovkami rokov a my môžeme stále čítať, čo napísal i keď tu ten človek dávno nie je. Lúštiť listinu, keď tam bolo množstvo latinských skratiek a následné kríženie očí z niektorých foriem písma, ktoré sa mi časom zlievali do jedného...to je už druhá vec. :D Ale taká bola móda a charakteristika daného obdobia. Ručne písaný list je v dnešnej dobe rovnako zriedkavý ako kedysi príchod e-mailu. Už párkrát som započula, ako si niektorí ľudia povzdychli: „Ach, škoda, že sa už neposielajú listy.“ Ak aj náhodou v poštovej schránke nájdeme list, je to väčšinou správa o stave účtov, preplatky/nedoplatky, správy z poisťovní či iné úradné listy. Sme zahltení virtuálnymi správami rôzneho typu - dominuje spam a správy pracovného charakteru. Dostať ručne napísaný list je ako sviatok a prekvapenie. Veľmi ma potešil list, ktorý mi nečakane poslala moja francúzska kamarátka. Moju adresu mala, keďže predtým mi posielala nejaké suveníry z Remeša, odkiaľ pochádza. Odpisovať neskôr v angličtine bola výzva. Angličtinu po vyštudovaní vnímam už len v pasívnej forme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na to, aby ste napísali list potrebujete čas, motiváciu a časté prestávky, pretože sa ruka rýchlo unaví. Myšlienky sú totiž častokrát omnoho rýchlejšie ako ruka. Rukou písaný list posielame pre niekoho špeciálneho. Dávate mu najavo, že je vo vašom živote výnimočný. Nepíšete list každému. Vaša komunikácia nie je verbálna, avšak naďalej ostáva veľmi osobná. Obetujete váš extra čas, tak ako ten, ktorý vám odpovedá. V tom liste sa vaša blízka osoba nachádza. Toho papiera sa predtým dotýkala, písala naň. Pred pár dňami bol na jej stole a teraz je na vašom. Kým sa ku vám dostal, prešiel nejakým párom rúk. S očakávaním v očiach a srdci píšeme daný list a sme zvedaví na odpoveď. Dnes nie sme zvyknutí čakať. Niekto nám neodpisuje sekundu po našej správe a my máme pocit, že ten človek nás nemá rád a kašle na nás. Páči sa mi ako si obe precvičíme krasopis. Mám nevypísané písané písmo. Patrí k uhladenejším s jemným štýlom. Po mne prečítate okamžite. Veľmi ma teší písať. Je to tu aj vidno. ;) Bolo mi sympatické, ak som v liste mojej kamarátky našla (nie často) škrtance. Mohla som vidieť proces tvorby jej listu a bolo to akési...ľudské. Na Vianoce doteraz posielam pohľadnice. Nemám rada predtlačené pohľadnice, na ktoré sa len podpíšete. Rada vymýšľam veršíky a priania. Je to viac od srdca ako len jeden podpis pod myšlienkou, ktorú vymyslel niekto iný a ktorá patrí všetkým, nie konkrétne tomu, komu to posielam. Či už píšem list alebo pozdrav na pohľadnicu, veľmi rada sa na to pripravujem. Šálka čaju nesmie chýbať. Pustím si klavírnu hudbu alebo celkovo vážnu hudbu a píšem. Ak píšem niečo zložitejšie, potrebujem ticho. Myšlienky sú vtedy dostatočne hlučné ale zároveň veľmi krehké. Preto najradšej píšem, keď som sama alebo v noci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokrok nezastavíte. Nie som nepriateľ moderných technológií. Som šťastná za každú novú formu lepšej a rýchlejšej komunikácie s tými, na ktorých nám záleží ale závidím našim starým rodičom alebo jednoducho ľuďom, ktorí majú dodnes odložené v krabiciach precízne zviazané zaľúbené listy od svojich partnerov či listy a pohľadnice od rodiny, svojich blízkych alebo najlepších kamarátov. Odpočívajú v skrini a sú kedykoľvek pripravené na ich opätovné prečítanie. Pri e-mailoch alebo virtuálnych správach stačí len jedno tlačidlo na klávesnici, jeden klik a celý obsah vašej komunikácie je preč. V informáciách pre budúcich historikov sa možno vraciame do dôb praveku. Opakujem, pokrok nezastavíte avšak je mi ľúto, že písanie listov a celkovo písané písmo „už nie je v móde“.

Simona Šramová

Simona Šramová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Milujem život a smiech. :) Mojou inšpiráciou pri písaní sa stávajú bežné drobné udalosti dňa či ľudia, ktorí prechádzajú mojim životom. Písanie je mojou veľkou radosťou, zábavou a relaxom. Bol to aj môj chlebík, keďže som pracovala ako redaktorka v regionálnom rádiu. Zbožňujem pocit pulzujúceho života a dynamiku (ne)všedných dní. Teší ma spoznávať nové veci a neustále sa učiť. Nemám rada stereotyp a fádnosť. Podnety sú všade okolo nás, treba len počúvať. ;) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu