Internet – miesto plné informácií a možností prezentovať svoj produkt alebo tvorbu. Či už vytvorením profilu na sociálnych sieťach, písaním článkov na svojom blogu alebo nahrávaním videí na najväčšej platforme s videami. Je to naša radosť, potešenie, pre niektorých už aj zamestnanie. Na našu tvorbu ale treba očakávať aj odpoveď. Sloboda slova a sloboda prejavu k zdravej komunikácii patrí a je nutná. Nikto by sa nemal báť povedať nahlas a verejne svoj názor. Komentáre na vašu tvorbu môžu byť príjemné, povzbudivé ale aj také, ktoré vás prinútia zamyslieť sa. Mám rada konštruktívnu kritiku. Kritiku, ktorá mi vysvetlí, kde som urobila chybu. Kritiku, ktorá mi ponúkne aj iný pohľad na moju tvorbu. Kritiku, ktorá je podložená zmysluplnými argumentmi. Nepoužíva urážky, nadávky, neútočí osobne na autora článku/videa. S daným názorom nemusíte súhlasiť ale rešpektujete ho. Na takúto kritiku sa oplatí odpovedať, pretože vás môže posunúť ďalej. Určite sa však ale mnoho z vás stretlo s ľuďmi, ktorí sliedia, aby mohli šíriť negatívnu energiu a vás odradiť od tvorby, ktorú robíte. Myslím, že veľmi dobre poznáte pojem „troll“. Aj tu sa ich nachádza dosť.
Títo ľudia sa živia smútkom, nešťastím či hnevom druhých. Ich úlohou je zhoršiť vám vašu náladu a pridať nechuť do práce. Ich potešením je vidieť ako sa človek vzdáva toho, čo ho predtým tešilo. Cítite sa skleslo, bolí vás to a pýtate sa sami seba: „Má zmysel pokračovať? Prečo mi niekto niečo také napísal?“ Ostanete zaseknutí a je vám to ľúto, pretože ste do danej práce investovali mnoho času a úsilia. Dôvod nie ste vy. Nie je to nič proti vám osobne. Často ide o smutného a nešťastného človeka, ktorý pociťuje frustráciu a sklamanie zo svojho vlastného života. Úspešný a šťastný človek nemá čas a ani nutkanie písať takéto komentáre. Ako na takéto komentáre reagovať? Existuje niekoľko možností – komentár môžete zmazať, nahlásiť, blokovať užívateľa, ignorovať alebo na takýto komentár odpovedať. Odporúčam možnosť ignorancie. Netreba ich kŕmiť. Sú veľmi nenásytní, majú veľké ústa a len čakajú na sústo, ktoré by ste im svojou odpoveďou a pozornosťou venovali. Dospelou a racionálnou odpoveďou nič nevyriešite, len ich podporíte v ich následnom prízemnom vyjadrovaní. Skôr či neskôr sa dostanete na ich úroveň a oni vás potom prebijú svojimi skúsenosťami. Špecifickým znakom takýchto komentárov je gramatika, ktorá je často na veľmi chabej úrovni a veľa napovedá o inteligencii a duševnom rozpoložení daného jednotlivca. Na takéto komentáre neodpovedám. Už len preto, že ja tu vystupujem pod svojim reálnym občianskym menom a mojou fotografiou a teda nie som anonymná ako mnoho silných komentárov pod článkami.
Niekto by povedal, že internet je už taký. Často sa tu stretávame s prerasteným egom a silnými rečami. Zamerajte sa preto na to pozitívne, čo vám vaša tvorba prináša. Náladu vám zlepšia nielen povzbudzujúce komentáre ale aj pohľad na nepomer negatívnych komentárov oproti čítanosti/videnosti. Ak prevládajú pozitívne komentáre znamená to, že svoju tvorbu robíte dobre. Anonymita má veľkú silu. Dodáva pocit, že niekto môže napísať čokoľvek nehľadiac na to, akú reakciu jeho komentár vyvolá. Ako sa kedysi hovorilo „Papier znesie všetko.“, to teraz platí pre internet. Neviem si predstaviť, že by som niekomu pod článok napísala niečo v zmysle: „Navštív psychiatra.“, „Tvoj blog nestojí za nič, rovnako ako ty.“, „Tvoj blog je nudný a totálne zbytočný.“ Mne to príde úbohé. Všetko, čo títo ľudia píšu, by v reálnom živote do očí tomu druhému nepovedali. Riadim sa heslom: „Ak nemám povedať niečo pekné, nepoviem nič.“ Rada čítam články aj iných blogerov. S ich názormi nemusím vždy súhlasiť. Prečítam si ich názor, ak nemám niečo prínosné napísať, bez slova odídem a viac sa k článku nevrátim. Jednoduché. Mám však obavu, že rešpekt a internet si nikdy nebudú rozumieť.
