reklama

Strach z telefonovania trápi mnohých z nás

Fóbia, o ktorej sa príliš nehovorí. Väčšina z nás vlastní mobil. Je to už takmer neoddeliteľná súčasť našich životov. Napriek tomu však niektorých desí prijať hovor alebo niekomu zavolať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Telefonovanie je druh komunikácie, pri ktorej nevidíme reč tela toho druhého či mimiku jeho tváre. Všetko, na čo sa môžeme spoliehať je tón hlasu. Oveľa jednoduchším a pohodlnejším spôsobom je tak poslať e-mail, správu alebo sa stretnúť osobne. Môžeme viac premýšľať, pri správe poslať aj smajlík. Telefonovanie a premýšľanie? Dlhotrvajúce ticho je nepríjemné. Pri volaní musíme reagovať rýchlo a dávať pozor na hlas a štýl slov, pretože nemusíme znieť tak, ako pôvodne chceme. Prijímať neznáme hovory alebo naopak niekomu neznámemu zavolať bolo do istého času pre mňa veľmi náročné. Prijať hovor som dokázala len keď som poznala číslo. Mnohokrát som len sledovala svoj zvoniaci mobil a čakala, kedy už človek na druhej strane hovor zruší. Stávalo sa to aj v momentoch, keď mi volali kamaráti z iného čísla a potom boli nahnevaní, prečo som im neodpovedala. Nechápem však prečo mávam strach telefonovať. V minulosti som neprežila nijakú traumu z telefonovania. Viem, že cez telefón sa nemôže nič stať. Nerozumiem, prečo sa musím dvakrát zhlboka nadýchnuť, kým niekomu chcem zavolať. A pritom môže ísť o veľmi blízkeho človeka. Môj strach z telefonovania zmiernila na minimum až práca v rádiu. Ako sa mi darí zvládať tento strach?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • „Skúšať, skúšať, skúšať.“ – keď som prišla do rádia, bola som hodená do vody. Najrýchlejší spôsob dohodnúť sa na stretnutí je telefonicky. Ak som vybavovala hosťa do rádia alebo materiál na reportáž, len málo hovorcov či manažérov malo čas písať si správy. Bolo to náročné, mala som obrovský strach a spočiatku to za mňa robil niekto iný. Po nejakom čase mi však bolo povedané: „Takto to nikdy nezvládneš.“, vytočilo sa číslo a mobil mi bol podaný do ruky. Dodnes musím počas telefonovania z miestnosti odísť. Nerobím to kvôli tomu, aby náš rozhovor bol súkromný, skôr nechcem, aby sa na mňa niekto počas rozhovoru pozeral a počúval ma. Neznášam telefonické rozhovory na verejných priestranstvách. Moje problémy nemusia zaujímať (a ani nezaujímajú) nikoho okolo mňa. Prekonať svoj strach som sa naučila aj pri obyčajnom objednávaní pizze, zaujímaní sa o nejaký produkt alebo objednaní u doktora. Ak aj mám pocit, že je hovor trochu trápny, nerobím si z toho ťažkú hlavu. Cez deň majú títo ľudia toľko telefonátov, že moje meno a hlas si už po dvoch sekundách nebudú pamätať. Veľmi pomáha zavolať svojim blízkym. Ak sa rozprávam so svojou kamarátkou alebo kamarátom, cítim sa menej v strese a totálne uvoľnene. Pomáha byť aj v miestnosti alebo prostredí, v ktorom sa cítim príjemne. Upokojuje ma to.

  • Napísať si oporné body pred telefonátom – ak mám volať do nejakej spoločnosti, dopredu si pripravím, o čom sa chcem s daným človekom rozprávať a v hlave si predstavujem, ako náš rozhovor bude prebiehať. Cítim sa lepšie, keď si všetko môžem spísať a tak pri tom strese nezabudnem na polovicu vecí, ktoré som chcela mať vybavené. Môže sa stať, že rozhovor nepôjde úplne podľa scenára no stále si treba opakovať: „Nič sa nedeje, je to len rozhovor.“. Spomeniem si na rozhovory, ktoré dopadli dobre a ktoré ma tešili. To si hovorím pri telefonických pozvánkach na pohovor. Nie som na hovor pripravená, necítim sa príjemne, chcem zachovať dobrý prvý dojem a občas mám strach, že nepôsobím najlepšie. Často je však všetko len v mojej hlave a hovor vôbec nebol zlý.

Viem, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú z telefonovania ešte väčší strach ako ja. Pri myšlienke niekomu zavolať ich oblieva studený pot, rozbúši sa im srdce, trasú sa im ruky a majú pocit, akoby boli na kraji priepasti. Takéto stavy sa riešia už aj s odbornou pomocou. Netreba sa báť rozhovoru cez telefón. Možno aj ten na druhej strane sa cíti rovnako nepríjemne ako my. Stále mám občas problém zdvihnúť niekomu mobil ale opakovaním sa to stále lepší. Nič sa nedeje. Všetko je v poriadku.

Simona Šramová

Simona Šramová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Milujem život a smiech. :) Mojou inšpiráciou pri písaní sa stávajú bežné drobné udalosti dňa či ľudia, ktorí prechádzajú mojim životom. Písanie je mojou veľkou radosťou, zábavou a relaxom. Bol to aj môj chlebík, keďže som pracovala ako redaktorka v regionálnom rádiu. Zbožňujem pocit pulzujúceho života a dynamiku (ne)všedných dní. Teší ma spoznávať nové veci a neustále sa učiť. Nemám rada stereotyp a fádnosť. Podnety sú všade okolo nás, treba len počúvať. ;) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu