Na začiatok pre tých, ktorí možno o tejto chorobe nepočuli - čo je Crohnova choroba? Crohnova choroba patrí k nešpecifickým zápalovým ochoreniam tráviaceho traktu. Zasiahnuť môže ktorúkoľvek časť od úst až po konečník. Najčastejšie postihuje buď tenké alebo hrubé črevo. Ochorenie spôsobuje, že imunitný systém ničí svoje vlastné baktérie a tým v danej oblasti vzniká zápal. Sprievodným znakom choroby je úbytok telesnej váhy, teplota, vracanie, kŕče v bruchu, krv alebo hlien v stolici a hlavne – hnačka. Doktori dodnes nepoznajú presnú príčinu vzniku choroby, preto ju nedokážu úplne vyliečiť. Žiaľ, aj v 21. storočí máme choroby, ktoré označujeme ako "nevyliečiteľné". Moderná medicína však môže liekmi a pacient stravou a lepším životným štýlom zmierniť účinky choroby na maximálne minimum, preto je veľmi dôležitá spolupráca doktora a pacienta. Môžem spokojne napísať, že chodím do najlepšej gastroenterologickej ambulancie v okolí. Pán doktor a sestričky sú veľmi milí, svojich pacientov neberú ako číslo alebo kus tela a na každom pacientovi im záleží. Keď absolvujem kontroly, je to ako ísť ku milým známym. Majú moju veľkú dôveru a ja im budem pomáhať ako sa len dá. Veď ide o mňa. Kým sa však človek dostane do stavu pokoja, je to dlhotrvajúci proces. Choroba veľmi vplýva na psychiku človeka. Neovplyvní len pacienta ale aj jeho rodinu, priateľov a vzťahy.
S Crohnovou chorobou žijem štyri roky ale odhalili mi ju len pred pár mesiacmi. Spôsobila, že som za krátky okamih schudla viac ako pätnásť kilogramov. Okolie to bralo pozitívne a pýtalo sa ma na zázračnú diétu, ktorá viditeľne zaberala. Sama som však vedela, že chudnem nezdravo. Až správna liečba spôsobila, že som sa ustálila na jednom čísle. Ak aj teraz chudnem, nejde o úbytok telesnej váhy, skôr sa scvrkávam. Spôsobuje to diéta, ktorú musím držať. Kým sa choroba dostane do remisie, som intolerantná na laktózu, takže si doprajem len bezlaktózové produkty. Dodržiavam bezzvyškovú diétu. Veľmi sa mi po nej uľavilo. Prejedanie u mňa nehrozí, jem pomaly v malých porciách každé tri hodiny. Univerzálny jedálniček pre ľudí s Crohnovou chorobou neexistuje, každý si to musí odsledovať sám. Na internete sa nachádza množstvo receptov. Treba ich skúsiť a potraviny, ktoré nesadnú si zapisovať. Mnohí z nás majú intoleranciu na lepok, ja nie. Niekto sa nemôže kelu alebo karfiolu ani dotknúť, ja ich v polievke alebo dusené znesiem atď...Doteraz sa v strave hľadám a som vo fáze „pokus-omyl“.
Nepríjemným pre ľudí s Crohnovou chorobou je stres, nervozita a depresia. Ak som nervózna, o to viac cítim moje črevá, ktoré mi dávajú signál, že potrebujem ísť na toaletu. Bolia a zvíjajú sa. Mnohí s Crohnovou chorobou trpia depresiami. Ja im rozumiem. Sú dni, keď je mi veľmi dobre ale sú dni, keď sa nemôžem pohnúť z domu. Nehovoriac, že sa rýchlo unavím. Zrazu nemôžem vykonávať činnosti, ktoré sú samozrejmé pre iných a nemôžem sa tešiť zo života tak ako oni. Samotné stretnutie s priateľmi môže byť pre ľudí s Crohnovou chorobou zahanbujúce, keď sa z brucha ozývajú veľrybie zvuky, prdenie (smrad je horší ako pri zdravom človeku), nutnosť ísť počas stretnutia niekoľkokrát na toaletu a následné zvuky pri potrebe...Tieto problémy spôsobujú, že sa človek s Crohnovou chorobou môže izolovať a uzatvárať pred svetom. No v týchto okamihoch je veľmi dôležité si uvedomiť, že tí, ktorí nás milujú, sa nás nevzdajú kvôli tomu, že naše telo reaguje ako reaguje alebo že musíme odrieknuť naše stretnutie. Budú to chápať. Nerobím to naschvál, prosto niekedy to nejde. To isté platí aj o vzťahoch. Chce to veľmi chápavého a tolerantného partnera.
Dôležitou miestnosťou pre človeka s Crohnovou chorobou je toaleta. Poznáte to, keď musíte, tak musíte. Som veľmi nervózna, ak nemám istotu toalety tam, kam idem. Preto si vopred pozerám trasu cesty. Hnačka sa nedá naplánovať. Jednoducho príde. V tom momente nepomáha beh, ten to len urýchli. Nesmiem sa dlho prechádzať. Chôdza podporuje trávenie a to ja naozaj nepotrebujem. Už sa, žiaľ, stalo, že som pustila. Nedalo sa inak. Hanbíte sa, cítite sa trápne a v daný okamih si želáte, aby vás nikto nevidel a známy nestretol. Ste ročné dieťa. Našťastie, vždy sa mi to stalo pred domom, takže som okamžite mala možnosť umyť sa. Stáva sa to. Nikdy v živote by som si nemyslela, že sa budem tak často rozprávať o počte a štruktúre stolíc. To k tejto chorobe patrí. S liekmi a stravou je to, našťastie, oveľa lepšie.
Podstatné pri tejto chorobe je zmieriť sa s tým, že to bude do konca života, starať sa o seba a následne pomoc a tolerancia okolia. Učím sa s týmto ochorením žiť ale budeme skôr kolegyne ako kamarátky. Nechcem, aby bola stredobodom pozornosti, nechcem, aby ma zrážala dole. Objavila sa v mojom tele, ja ju prijímam – čo iné mi ostáva – ale ja nie som ona. Chcem žiť normálny a plnohodnotný život a v tom mi ona nezabráni. Aj keď sa o to snaží. Snažím sa ju brať s humorom. Musím jej však uznať, že ma učí ešte viac počúvať a milovať svoje telo, tešiť sa na každý nový deň a vážiť si všetko čo mám. Život s ňou je ťažký ale nie nezvládnuteľný.
