reklama

Rozmanitosť robí z tohto sveta výnimočné miesto

Celý život sa ocitáme v nejakých tabuľkách správnosti, ktoré musíme spĺňať – dokonalá postava, tvár, nadiktované myslenie a cítenie. Akékoľvek odbočenie znamená odsúdenie spoločnosťou. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Rozmanitosť je to, čo nás spája. Začína to už tým, ako vyzeráme. Krása je veľmi relatívny a pominuteľný pojem. Vnútorné bohatstvo je zaujímavejšie a oveľa trvácnejšie. Čo máme zo zlatého jablka, ktoré má vnútro zhnité? Každý, kto sa stará o svoje telo a zároveň aj o ducha, je nádherný. Bola som menšia, keď sme s mamou videli pár - on bol veľmi vysoký a chudý, ona podstatne nižšia s jemnou nadváhou. Vtedy mi mama povedala: „Vidíš? Láska nepozná rozdiely." Ten, komu na nás záleží a ľúbi nás, miluje na nás každý milimeter. Meniť sa treba len ak to prospeje nášmu zdraviu. Navyše, máme niečo, čo robí z každej tváre tú najkrajšiu – úsmev. Široký úsmev so zubami alebo aj bez zubov ako mala moja prateta. Neviem si predstaviť, že by sme všetci vyzerali rovnako. Bola by to nuda. Ľudia sú však náchylní si slovne (a niekedy aj násilím) všímať niekoho, kto nezapadá do ich tabuliek predstavy o kráse. Celý život sa mi smejú z očí. Nie je to genetická vada, chybu urobil pôrodník, ktorý asistoval pri mojom príchode na svet. Jeho postup mi pri pôrode poškodil zrak natoľko, že som musela pár mesiacov po narodení absolvovať operáciu očí. Bez nej by mi očká stále zabiehali a časom by som oslepla. Operácia spôsobila, že mám ochabnuté viečkové svalstvo a to ma doživotne zaradilo k Aziatom. Mne to vôbec neprekáža, okoliu zjavne stále áno. Je prirodzené, že je nám niekto nesympatický. V tom prípade si treba podobné poznámky nechať pre seba a ísť svojou cestou. Nikto nás nenúti nasilu sa rozprávať s nesympatickým človekom. Uznávam, v práci od nesympatického človeka nemôžete len tak odísť ale kto povedal, že kolega musí byť váš kamarát? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo nám tak veľmi záleží akej je kto farby pleti a aké kto vyznáva náboženstvo? Ovplyvňuje farba pleti charakter človeka? Jeho zmýšľanie? Jeho dôstojnosť? Mne osobne sa nepáčia len muži s rovnakou pleťou akú mám ja. Treba sa pozerať srdcom, nie očami. Skôr ako farbu pleti si treba všímať z akého prostredia ten človek pochádza (v zmysle pochopiť jeho korene), aké myšlienky a názory zdieľa, jeho vlastnosti, povahu, pretože to všetko formuje jeho osobnosť. Nie jeho pleť. Nikto sa nenarodí dobrý alebo zlý. Neprekáža mi ani iná sexualita. Počas pôsobenia v rádiu som spoznala množstvo ľudí z tejto komunity. V médiách je ich veľa. Sú to skvelí ľudia, ktorí majú tie isté túžby, sny a ciele ako ja. Dodnes s láskou myslím na svojho kolegu, ktorý ma za mesiac pretransformoval z historičky na redaktorku. Bol to môj najbližší človek v rádiu a vďaka nemu som mohla bližšie spoznať túto komunitu. Myslím si, že čo sa deje u každého za dverami spálne nás naozaj nemusí zaujímať. Cieľom v živote je byť milovaný a šťastný. A čo náboženstvo? Na svete je toľko vierí. Každý je presvedčený, že práve tá jeho je jediná a správna. Odkiaľ však berieme tú istotu? Dokonca ani dvaja kresťania neveria v toho istého Boha. Sme slobodné bytosti, ktoré sa slobodne rozhodujú v čo budú veriť. Predstava nanútenia viery sa mi hnusí. Nemusí sa nám páčiť, v čo ten človek verí ale pokiaľ nikomu svojou vierou neubližuje a pokiaľ mu dodáva vnútornú silu, treba sa rozprávať o niečom inom. Tých poznatkov, ktoré si môžu ľudia odovzdávať je podstatne viac ako si myslíme. U nás doma stoja na poličke vedľa seba Budha, hinduistický boh Višnu a Svätá rodina. Bijú sa medzi sebou? Samozrejme, že nie. Veľmi sa mi páči africký gospel. Je v ňom plno farieb, radosti, smiechu a tanca. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zbožňujem objavovať a spoznávať nové kultúry. U nás doma sa vždy počúvala rôznorodá hudba, pozerali dokumenty, cestovalo sa, mama experimentovala s ázijskou a inou kuchyňou a východnou medicínou, páčili sa jej muži rôznej farby pleti a náboženstva, tatko precestoval polovicu Ázie a dodnes mi rozpráva o rôznych zvykoch a tradíciách, ktoré sa tam konajú. Už takmer veľmi dobre viem jesť paličkami. :) Dodnes veľmi rada počúvam hudbu z celého sveta, nie len anglicky naspievané piesne. Mnohí z nás praktizujú jogu, zaujímajú sa o čakry (moja kamarátka donedávna sledovala farbu svojej čakry v tme), poznajú zmysel slova karma, nábytok si stavajú do pozície feng shui, kupujú si lapače snov...Vyrastala som v prostredí tolerancie, rešpektu a lásky. Je to fascinujúce objavovať nové veci. Stačí len prejsť hranice našej krajiny a už môžeme spoznávať inú kultúru. Učiť sa a pýtať sa, ak niečomu nerozumieme, ukázať snahu o pochopenie a rešpekt. Keď som ešte bola aktívna na Twitteri, písala som si s rôznymi ľuďmi zo všetkých kútov sveta. Internetové vzťahy dlho nevydržali ale bola to pre mňa skvelá škola. Aby sme si porozumeli stačilo vedieť anglicky. Myslím si, že jedinou bariérou medzi nami ľuďmi je jazyk. Ale aj ten sa dá, pri ochote niečo zmeniť, naučiť. Koľko nádherných jazykov je na svete! Moja francúzska kamarátka bola zhrozená z veľkonočných zvykov, ktoré tu máme. Keď som jej vysvetlila, že to nie je týranie, zasmiala sa, že by to chcela skúsiť tiež. Nezáleží, z akej sme krajiny. Dôležité je, že si rozumieme. Reči o nadradenosti a „čistote“ sú absolútne nemiestne a spiatočnícke. Naša krv je zmesou rôznych kultúr, rás či národností. A tak je to správne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde je však problém? Mnohým ľuďom chýba dar počúvania, rešpektu a tolerancie. Jasne vidieť chyby v komunikácii na oboch stranách. Diplomaciu tak rýchlo strieda hrubá sila. Do popredia sa tlačí naše veľké JA a IBA NAŠE potreby a predstavy o svete, zatvorená myseľ, strach z neznámeho (ktorý vedie k deštrukciám), zovšeobecňovanie (resp. kolektívna vina), stereotypy, predsudky a túžba po peniazoch/moci. Moc a peniaze zamávajú aj tým najsilnejším charakterom. Je mi smutno, koľko nenávisti a zloby sa môže skrývať v jednom človeku. Vzdelanie a láska sú základnými piliermi budovania mostov medzi ľuďmi. Olej do ohňa pridávajú politici hrajúci šach, v ktorom figúrkami sme my a svoj podiel na názore spoločnosti majú aj médiá. Sú mienkotvorné ale treba si vždy uvedomiť, že za každým článkom je autor-subjektívny názor. Ten vo vás vyvoláva len chcenú emóciu. Netreba zabúdať, že ide hlavne o zisk. Cieľom je fascinovať, šokovať a prekvapovať. Hnať informáciu o udalosti a ľuďoch do extrémnych stavov. To predáva. Vo svete sa šíri atmosféra strachu, zloby, nenávisti. Nehľadáme to spoločné ale vidíme len to rozdielne. Máme takmer pocit, že dobro už neexistuje. Existuje, len sila jeho hlasu je slabšia. Všimla som si, že sa často oháňame deťmi. Detská vízia sveta je oveľa čistejšia a jasnejšia ako naša. My – dospelí – začneme od určitého veku špiniť detskú dušičku našim jedom a zatrpknutosťou. A keďže dospelí sú autorita, ktorá má pravdu, názory od nás bez filtrovania preberú a šíria ďalej. Stále sa vyhovárame na chyby otcov. Môžem ja za chyby našich predkov? Nie, ale môžem sa z nich poučiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci sme smrteľní. Všetkým nám rovnako bije srdce, dýchame, máme sny, túžby, ciele. Za každým jedným človekom je príbeh. Treba len počúvať. S ničím materiálnym sme prišli na svet, s ničím materiálnym z neho odchádzame. Nie, mojim článkom som nechcela povedať, že si teraz všetci musíme padať do náručia a bezvýhradne sa milovať. Píšem o rešpekte. Ak si s niekým permanentne nerozumiem, treba ho nechať ísť. Na svete je nás niekoľko miliárd. Z toho množstva sa určite nájde niekto, kto s nami bude vytvárať priateľstvá a vzťahy. Sme tu tak veľmi krátko. Poďme sa zabávať a nebrať život príliš vážne. Každým dňom sa približujeme k smrti, tak prečo život neprežiť zmysluplnejšie, bez nenávisti?

Simona Šramová

Simona Šramová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Milujem život a smiech. :) Mojou inšpiráciou pri písaní sa stávajú bežné drobné udalosti dňa či ľudia, ktorí prechádzajú mojim životom. Písanie je mojou veľkou radosťou, zábavou a relaxom. Bol to aj môj chlebík, keďže som pracovala ako redaktorka v regionálnom rádiu. Zbožňujem pocit pulzujúceho života a dynamiku (ne)všedných dní. Teší ma spoznávať nové veci a neustále sa učiť. Nemám rada stereotyp a fádnosť. Podnety sú všade okolo nás, treba len počúvať. ;) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu