Hnev nikdy nie je správnou možnosťou riešenia problémov

Autor: Simona Šramová | 5.10.2017 o 19:17 | Karma článku: 2,82 | Prečítané:  390x

Hnev je prirodzená ľudská emócia, s ktorou sa občas stretávame všetci – keď veci nejdú tak, ako by sme chceli alebo ak sa ľudia nesprávajú tak, ako by sa podľa nás mali. Ako však vedieť hnev ovládať?

Nepatrím k ľuďom, ktorí sa nechajú uniesť svojimi emóciami a prestávajú sa ovládať. Sila je v argumentoch, nie v hlasnom prejave a búchaní pästí do stola. Volím inú taktiku: som ticho a čakám, kým sa druhá strana upokojí. Neviem sa hádať ale aj ja sa viem hnevať – môj hnev však vždy trvá veľmi krátko. Okolie vie, že ak používam nadávky, som už naozaj vytočená, pretože inak nenadávam vôbec. Avšak nikdy nekričím. Nechávam si danú situáciu uležať v hlave a po čase sa k nej pokojne vrátim. V kriku a hneve sa ešte nikdy nič nevyriešilo, naopak daná situácia sa zhorší. Zadržiavaný hnev však môže spôsobiť rôzne vnútorné ťažkosti a musí ísť von. Ako ho však vedieť ovládať tak, aby sme neublížili sebe ani druhým?

  1. Môžeme si vytvoriť zoznam situácií alebo okolností, ktoré nás hnevajú. Viem sa nahnevať, keď niekto stále mešká, keď musím na niečo dlho čakať, keď niekto zaryto tvrdí o niečom, že je pravda aj keď je všeobecne známe, že to pravda nie je či ak niekto tvrdohlavo presadzuje len svoj názor. Uviedla som len časť toho, čo ma hnevá. Tých situácií je mnoho. Pri podobnom zozname však už môžeme predvídať, ako na nás rôzne udalosti pôsobia a tým aj našu odpoveď formulovať pokojnejšie a uvoľnenejšie. Nie všetko ide vždy po plánu.
  2. Ako pôsobíme, keď sme nahnevaní? Nachádzame sa v spoločenstve, ktoré na nás rôzne vplýva. Vzťahy niekedy nemusia ísť tak, ako by sme chceli – môže nás nahnevať náš partner, rodičia, deti, kamarát, sused, kolega v práci, úradník, iný vodič. Ako vtedy reagovať? Poznám niekoho, kto zatne päste, kričí, rozbehne sa oproti človeku, oči má nenávistné a tvrdé ale neudrie, ďalší hádže taniere o stenu, ďalší len kričí, inému sa rozbúši srdce a rozbolí hlava, niekto si zapne WiFi a svojimi komentármi na internete nenávidí všetko a všetkých atď. Vo všeobecnosti sme náchylní udierať. V týchto okamihoch to nie je správne. Udierať by sme mali len v sebaobrane. Niekomu pomáhajú frázy typu: „Nič sa nedeje, všetko je v poriadku.", počítanie do desať alebo len obyčajný hlboký nádych a výdych.
  3. Uvažovať racionálne s chladnou hlavou. Keď sme nahnevaní, naše myšlienky sú veľmi prehnané a iracionálne. Vnímame len seba a našu krivdu. Náš mozog vyhľadáva spomienky, udalosti, slová, ktoré by tomu druhému čo najviac ublížili. Nemôžeme ovplyvniť, ako sa vtedy cítime ale môžeme ovplyvniť, ako budeme na danú situáciu reagovať. Treba si uvedomiť frázu: „Mysli predtým, ako niečo povieš.“ Sarkazmus v tejto chvíli nepomáha – druhá strana to nemusí chápať tak, ako to my myslíme. Skúsme sa na situáciu pozrieť z inej strany: „Má význam kvôli tomuto sa hádať/byť nahnevaný? Budem kvôli tomu nahnevaný aj zajtra? (Pravdepodobne áno), Budem nahnevaný aj o týždeň? (Možno.), Budem nahnevaný aj o mesiac alebo o rok? (Pravdepodobne už vôbec nie.)“. Hnev je častokrát sekundárna emócia spojená s inou - sme frustrovaní, podvedení, nedarí sa nám, meškáme, sme oklamaní, zlomení, sklamaní, bolo nám ublížené ale to sa deje TERAZ. Hnev je prchavá emócia.
  4. Skúste sa stiahnuť a zrelaxovať. Viac hnevu a urážok len prilieva olej do ohňa. Škodí pleti, pretože sa mračíme a vytvárame si tým vrásky. ;) Pamätajme, že používanie urážok je prejavom slabosti, nie sily. Skúste relaxovať a nechať si myšlienky utriediť v hlave. Ja sa v takýchto okamihoch stiahnem a počúvam hudbu, najmä kapely Linkin Park a Nirvanu. Po piesňach oboch kapiel sa cítim ako znovuzrodená a všetok hnev je preč. Taktiež môže pomôcť cvičenie, rozhovor na inú tému, hranie sa so zvieraťom, zábavné videá alebo čítanie knihy.  
  5. Agresívny neznamená byť asertívny. Tieto dva pojmy sa často zamieňajú. Asertivita znamená priamočiaro a nebojácne avšak stále s úctou a zdvorilosťou presadzovať svoje názory ale zároveň mať schopnosť byť otvorený názorom iných a byť pripravený o týchto názoroch diskutovať. Agresivita je zosmiešňovanie, zastrašovanie, ponižovanie a ignorovanie druhých, aby ste dosiahli to, čo chcete.
  6. Terapia nie je nič, za čo by sme sa mali hanbiť. Ak vieme o sebe, že sami nedokážeme ovládať hnev, treba sa pokúsiť obrátiť na odbornú pomoc. V tejto oblasti pracujú profesionáli, ktorí nič neberú na ľahkú váhu a budú sa vám snažiť pomôcť. Je to vždy lepšie, ako keby sme si celý život mali vyčítať, že sme v amoku sebe a ešte niekomu slovne alebo fyzicky veľmi ublížili.

V tomto článku nepíšem o rôznych formách brutálneho násilia, ktoré vidíme v televízii alebo na internete, pri ktorých je hnev spoločnosti nutný. Píšem o hneve, ktorý cítime pri bežných udalostiach dňa. Hnev je dobrý sluha ale zlý pán. Môže nás nakopnúť k lepším výsledkom, môže nás upozorniť na naše nedostatky a slabosti ale akonáhle nás ovládne, sme nebezpeční. Riadim sa výrokom východných kultúr: „Nikdy sa nelúč/nechoď spať nahnevaná.“ Nech som na niekoho akokoľvek nahnevaná, vždy s úprimným úsmevom odídem alebo poprajem v pokoji dobrú noc. Môže sa totiž stať, že na urovnanie problémov alebo ospravedlnenie už bude neskoro. Výčitky v nás žijú oveľa dlhšie ako hnev či nenávisť. Dávajme si na to pozor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.


Už ste čítali?