Ako možno žiť so smútkom zo straty blízkeho

Autor: Simona Šramová | 26.10.2017 o 18:45 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  914x

Hovorí sa, že v časoch po smrti svojho blízkeho prechádzame piatimi štádiami smútku: odmietanie skutočnosti, hnev, presviedčanie o pravde, depresia a akceptácia ale u každého z nás neprebiehajú rovnako.

Univerzálne tabuľky na zvládnutie smútku zo straty blízkeho neexistujú, ale pokúsim sa napísať svoj pohľad. Dôležité je si uvedomiť, že smútok prichádza vo vlnách. Jeden deň sa môžete cítiť v absolútnom poriadku, možno cítite aj trochu radosti ale na druhý deň cítite obrovský smútok, ktorý vás celkom pohltí. Ale to je všetko úplne v poriadku. Niektorí to prirovnávajú k vlnám mora. Niektoré vlny sú tak obrovské a mohutné, že dokážu zničiť skaly, iné sú jemné, s miernym dopadom na pláž. Vlny nikdy nezmiznú, časom sa však stávajú znesiteľnejšími. Necíťte sa vinne za to, ako sa cítite. Smejte sa, plačte. Nikto sa vám nebude smiať a nikto vám nebude nič vyčítať. Puto, ktoré ste mali k blízkemu bolo prudko pretrhnuté. Chce to len zvyk a pokoj. Veľmi dlho som si vyčítala nielen úsmevné situácie tesne po maminej smrti ale najmä to, že kým mama umierala, ja som sa v škole smiala a mala pekný deň. Darmo mi okolie hovorilo, že som v tom čase nemohla nič tušiť. Veľmi pomaly som to prijala a pochopila, že majú pravdu.

Majte chvíľku pre seba a spomínajte. Niektorí z nás sa ľahšie vyrovnávajú so smrťou blízkeho tým, že ukryjú všetko, čo im milovanú osobu pripomínalo. Ja som bola taká istá. Krátko po maminej smrti som bývala u starkej. Nedokázala som sa vrátiť do bytu, v ktorom som bývala s mamou a tatkom. Keď som sa už musela vrátiť domov, bol to obrovský šok. Všetko bolo nedotknuté, akoby mama ani nikam neodišla. Bola som zmätená - vidím jej veci ale ju už nikdy neuvidím. Poprosila som preto tatku, aby mamine veci schoval do skrine. Ja som to nedokázala. Jej zubnú kefku sme vyhodili až rok od jej odchodu. Pomáhalo mi to. Po čase, keď som chcela mať mamu nablízku, schovala som sa k jej veciam do skrine a vdychovala vôňu jej oblečenia alebo parfumu. Myslela som na ňu. Akoby zrazu opäť bola pri mne. Oveľa radšej som o nej rozprávala a pri rôznych spomienkach som sa veľmi rada smiala. Nepočúvajte frázu „čas všetko vylieči“ a iné univerzálne reči, ktoré sú naozaj znateľnými frázami. Čas nič nevylieči, ak ste na to všetko sami a je samozrejmé, že raz bude všetko dobre a že to tak malo byť. Obklopte sa ľuďmi, ktorí vám majú čo povedať, nie tými, čo musia. Váš smútok budete zvládať lepšie. Smútok nikdy úplne nezmizne a hocikedy môžu prísť náročné okamihy. Hocičo vám môže pripomínať toho, kto odišiel. Možno vôňa, hláška, pieseň, podobný príbeh, nejaká udalosť či situácia. Naozaj hocičo. Mne mamu pripomína zmes vôni čerstvého vzduchu, kávy a mentolových žuvačiek, pesničky, ktoré sa v čase jej života hrali v rádiu a mnoho iného. Ak je mi veľmi smutno, počúvam piesne od Edith Piaf, Chrisa Normana, Bonnie Tyler alebo Annie Lennox - to boli jej najobľúbenejší speváci. Nepamätám si jej hlas a smiech ale jej pohľadom na svet sa riadim dodnes. Svoju mamu vidím takmer v každej žene. Ak túžite o vašom blízkom rozprávať, rozprávajte. Tí, ktorým na vás záleží, budú rozumieť, že toto je váš spôsob zmierenia sa s bolestivou stratou. Dôležité je neuzatvárať sa do seba a o svojich pocitoch rozprávať. Pokúste sa ale nepočúvať, ako sa máte cítiť a kedy už stačí smútiť. Toto budete cítiť sami.

Neočakávajte od ostatných príliš veľa. Toto je zložité pre nás pochopiť – nečakajte, že vaši blízki a priatelia povedia tie správne slová, ktoré chcete počuť alebo že tu budú pre vás práve vtedy, keď ich vy potrebujete. Neznamená to, že vašej rodine a priateľom na vás nezáleží, ale to, že sa nikdy nemôžu úplne vcítiť do toho, čo práve prežívate vy. Nebuďte sklamaní. Niekedy ani nie sú nutné slová, stačí len dlhé prosté objatie. Neočakávajte, že smútok odíde hneď. Smútok nemá časový limit. Nie je to niečo, čo prejde za týždeň, mesiac alebo rok. Môj najhlbší smútok za mamou trval takmer päť rokov. Časom som si zvykla na jej neprítomnosť. Smútok často odchádza aj vďaka kamarátovej mame, ktorá sa pre mňa stala ženou, ktorá v obrovskej miere nahrádza moju mamu. Zdôverujem sa jej so všetkým a spolu zažívame okamihy, ktoré pozná len dcéra s mamou. Nehanbím sa na verejnosti držať ju za ruku, dať/dostať bozk na líce, objímať sa alebo si len tak položiť hlavu na jej plece alebo hruď. Užívam si také okamihy, pretože od svojej mamy ich už nikdy nedostanem. Necítim až tak veľký smútok, keď viem, že sa na kamarátovu mamu môžem kedykoľvek obrátiť. Možno bez nej by som všetko zvládala oveľa ťažšie.

Je v poriadku, ak krátko po smrti blízkeho cítite hnev. Prirodzene hľadáme príčinu, prečo sa to a tamto stalo a hľadáme vinníka. V hlave ostáva obrovské PREČO a veľká krivda. Keď mama odišla, pripravovala som sa na birmovku, takže som sa dlho o smrti rozprávala s kaplánom, ktorý bol len o niekoľko málo rokov starší odo mňa. Spolu s mojim kamarátom mi rozumel v daný okamih najviac. Tatko bol veľmi dlho nahnevaný na Boha. Vyčítal mu, že má zvrátený čierny humor a je nespravodlivý. Aj tento hnev však časom prešiel. Veľmi pomáha, ak máte vieru. Hocakú, ktorá bude pre vás barličkou a pomôže vám všetko zvládnuť. Nesnažte sa smútok zahnať nezdravými prostriedkami. Niektorí z nás vyrovnávanie sa s takýmto smútkom riešia alkoholom či drogami. Všimla som si, že najmä muži siahajú po tejto alternatíve. Toto nie je cesta. Ak nad smútkom strácate kontrolu, určite sa obráťte na najbližšiu osobu, ktorej dôverujete alebo na odbornú pomoc.

A čo na záver? Pamätám na slová klasika, ktorý povedal: „Viete, že pokiaľ vyslovujeme niekoho meno a spomíname naňho, vôbec nezomrel?“ Naši zosnulí blízki sú navždy v našich srdciach. Prídu vždy, keď zatúžime po ich blízkosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko nemieni odstúpiť, chce otestovať dôveru koalície

Bývalý Dankov učiteľ Čečot sa ho zastáva.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Tri slová pre Andreja Danka

Danko stále nechápe, že sa dopustil niečoho zlého.


Už ste čítali?