Zmyslom zmien nie je zrážať na zem ale posúvať neustále vpred

Autor: Simona Šramová | 2.11.2017 o 18:54 | Karma článku: 3,40 | Prečítané:  336x

Všetci sa pravidelne stretávame s výzvami v každej sfére našich životov. Prijať a zvládnuť ich je náročné, avšak bez nich by sme mentálne a emočne zakrpateli.

Život je plný zmien a hľadania sa. Každý z nás vo svojom vnútri cíti, po čom túži a čo chce v živote dosiahnuť. Ak chceme od života získať viac, musíme prijať, že zmeny sú nutné a nič nie je stále. Zmeny nám prinášajú nové životné cesty, nové názory a pohľady na svet a okolie, nové priateľstvá, nové kontakty, nové skúsenosti, nové poznatky. Bez zmien by sme nepoznali, že na svete je stále pre nás niečo lepšie ako súčasnosť a že ak dosiahneme jeden cieľ, môžeme si zvoliť ďalší. Bez skúseností by sme robili tú istú chybu stále dokola. Rozumiem, že so záväzkami sú zmeny ťažšie ale rodinou sa náš osobný život nekončí.

Prijať zmenu znamená vyjsť z pohodlia, známeho prostredia, komfortnej zóny. Vrhať sa do zmien so sebou prináša riziko, neistotu, strach a možné zlyhanie. Ale aj prípadné zlyhanie je forma rastu. Niečo v nás túži po zmene, no prirodzený inštinkt nám velí: zostaň v bezpečí, nepúšťaj sa do niečoho, čo nepoznáš, takto ti je dobre, nie?, zostaň s davom. Nie nadarmo sa hovorí, že „zvyk je železná košeľa“. Lenže niečo nové, odlišné neznamená okamžite niečo zlé. Samozrejme, máme voľbu odmietnutia. Moja najväčšia obava bola, čo o mojom rozhodnutí povedia ostatní a čo ak ich to urobí nešťastnými. Uvedomila som si však, že som neprišla na svet, aby som zabúdala na seba. Nemôžem sústavne pozerať len na striktné očakávania druhých alebo ich potreby. Čo môžem stratiť? Ak nejde o nič hraničiace so stratou života, tak sa to oplatí skúsiť. Nejedenkrát sa nielen mne stalo, že pár mesiacov po zmene som sa zo seba smiala, aká som bola na začiatku vystrašená. Tí správni ľudia ma podržia, budú ma podporovať a priať mi. Ja ich rovnako budem podporovať. Čo je horšie, často sme to my, ktorí toho druhého odhovárame od pozitívnej zmeny kvôli strachu, že nás prevýši, nájde iný zmysel života, ktorý nás už nebude spájať či spozná nových ľudí a nás už nebude vnímať. Ale to je sebecké. Naši blízki nie sú náš majetok.

Nikto nemôže v určitej fáze svojho života povedať: „Dobre, som tým, kým som mal byť. Našiel som sa. Už nie sú nutné zmeny.“ Pravdou je, že do konca života sa nikdy neprestávame stávať tými, kými v skutočnosti sme. Meníme sa. Prednedávnom som našla svoj denník, ktorý som písala ako trinásť/štrnásťročná. Smiala som sa z názorov tej Simony, ktorej myšlienky som čítala. Celý život sa máme čo učiť, spoznávať a meniť. Zmena znamená rásť, znamená, že sme sa rozhodli žiť život podľa seba, znamená, že skúšame nové možnosti. Sme flexibilní, pripravenejší postaviť sa výzvam čelom, nebáť sa. Sme ochotní prijímať nové informácie o sebe samom a o svete okolo nás. Môj osobný a profesijný život je neustále plný zmien. Niektoré si volím sama, niektoré sú dané životom. Aj teraz začínam novú kapitolu života v novej práci, v oblasti, ktorú som doteraz nerobila a tak začínam úplne od začiatku. Som tam len na skúšku. Na podpísanie zmluvy musím ukázať, čo vo mne je. Mám strach ale aj očakávania, som zvedavá ale to všetko sú prirodzené pocity. Aj predtým boli okamihy, keď som plakala, keď som sa hnevala, keď som sa bála nového ale vždy si hovorím, že pre niečo sa zmena deje. Sú väčšie a menšie zmeny. Zmeny, ktoré môžeme ovplyvniť a ktoré musíme akceptovať. Jednou z menších zmien, ktoré robím ja, je zmena farby vlasov takmer každý mesiac. Rovnaká farba ma nebaví. Alebo mením rámy okuliarov každé dva/tri roky. Rada experimentujem a skúšam nové veci. To isté platí aj s prostredím, v ktorom sa nachádzam. Ak cítim, že som až priveľmi usadená, cítim túžbu zmeny. Určite nerobme chybu, že si hneď na začiatku povieme: „Nemám na to./Nedá sa.“ a vzdáme sa bez boja. Nerobme niečo, čo neskôr budeme ľutovať. Ak sa niečo nepodarí raz, treba to skúsiť znova. Neotvorili sa tieto dvere, otvoria sa iné. Negatívne myslenie a strach nám blokujú kreatívne myslenie a schopnosti na riešenie problému. Pozitívne myslenie naopak vytvára mosty k možnostiam a príležitostiam. Nútené zmeny nás majú niečo naučiť. Netreba zabúdať, že na novú situáciu si nezvykáte len vy ale aj vaša rodina, blízki a v prípade novej práce aj noví kolegovia. Nie ste na to sami. Nie je hanba poprosiť o pomoc, keď máte pocit, že to celkom nezvládate.

Okrem strachu sú ľudia limitovaní vekom. Spoločnosť rozdelila ľudí na „mladých“ a „starých“. Podľa toho sa klasifikujú aj zmeny, na ktoré sme „príliš mladí“ alebo „príliš starí“ a jednoducho sa „ešte“ alebo „už“ nepatrí robiť v našom veku takú a onakú zmenu. Ale čo je vek a čo na druhej strane naše túžby a naše možnosti? V správach sme udivení, že sa 98-ročná dáma rozhodla skočiť s padákom. A? Prečo je to také nezvyčajné? Chcela zmenu, adrenalín, chcela cítiť, že žije. Môžu to robiť dvadsaťroční ľudia, prečo nie ona? Nemá to nič spoločné s biologickým vekom ale s vnímaním svojho života a sveta okolo seba. Naše vnútro by nám malo určovať náš vnútorný vek, nie spoločnosť. Kto je spoločnosť? Predsa my sami. Sami sme tí, ktorí si kladieme polená pod nohy. Moja mama hovorievala, že sa môžeme niečo naučiť alebo skúsiť aj deň pred smrťou. Všetko sa ráta, čo nás robí lepším človekom.

Túžite po pozitívnej zmene? Ak máte prostriedky a túžbu, choďte do toho. Nemajte strach. Život je príliš krátky, aby sme ho strávili monotónnosťou, v spoločnosti nesprávnych ľudí, podceňovaním sa a strachom z neznámeho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, v prípade Kuciaka jeho kolegyňa stráca nádej

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.


Už ste čítali?