Čo ak už práca neprináša radosť ale len únavu a povinnosť?

Autor: Simona Šramová | 17.11.2017 o 18:08 | Karma článku: 3,07 | Prečítané:  748x

Poznáte ten pocit, keď začínate v novej práci a všetko je nové a zaujímavé? Noví ľudia, nové priestory, nové úlohy. Ale jedného dňa sa stane, že vstanete s pocitom nezaujatosti.

Získať novú prácu je vždy príjemné. Predchádza tomu totiž tvrdá psychická príprava, snaha, túžba a mnoho stresov. Možnosť pracovať v novej práci znamená, že sme niečím zaujali a oslovili nového zamestnávateľa. Robíme tak všetko preto, aby sme vedeniu dokázali, že sme naozaj tí praví pre danú pozíciu. Neprekáža nám pracovať nadčas, za kolegov a prácu si nosíme domov. Veď sme tú prácu tak chceli a potrebovali...Keď som nastúpila do rádia, bola som plná elánu a chuti do práce. Šéfredaktor ma musel krotiť, aby sa mi práca rýchlo nezhnusila ale ja som nechápala o čom hovorí. Práca snov je predsa práca snov, nie?

Našťastie, ja som syndróm vyhorenia nezažila ale malo ho celkom veľké množstvo ľudí v mojom okolí. Zrazu to postupne prichádza...ráno vypnete budík a len zízate na strop bez akejkoľvek vôle začať pracovný deň. Predstavíte si vaše zamestnanie a príde vám nevoľno, cítite hnus a odpor. Myslíte na nekonečno vecí, ktoré ste urobili v práci včera a ktoré vás čakajú dnes. A už ste znechutení. Predstavujete si, že robíte niečo iné, že ste s inými kolegami, v inom prostredí. Chcete začať odznova. Ste vyčerpaní bez žiadnej motivácie ísť do práce. Je možné, že ste dosiahli syndróm vyhorenia. Myslím si, že za všetkým je stres. Stres nie je len niečo, čo môžeme vidieť a cítiť napr. potenie, zrýchlený tlkot srdca či žalúdočné problémy. Stres môže byť aj to, že máte veľa úloh a málo času, ak vás tlačí uzávierka dokumentov, ak máte problém nájsť čas na všetko, čo ste si naplánovali, ak cítite adrenalín a nemôžete sa sústrediť - aj to môže signalizovať, že ste pod stresom.

Ako sa dostať z tohto nepriaznivého stavu? Skúsim napísať pár bodov, ktoré môžu pomôcť a ktoré som od okolia zaznamenala, že zaručene fungujú:

  1. Spravme si zoznam. V mnohých prípadoch pomáha, keď naše starosti napíšeme na papier. Aspoň trochu sa nám potom uľaví. Naše trápenie dostane zhmotnenú podobu slova: do slov pretavme našu úzkosť, stres, obavy, frustráciu a beznádej. Ku každej kolónke si môžeme napísať, čo nám pomáha napr. úzkosť prekonať. V takých chvíľach - a nie len vtedy -  hneď volám svojim najbližším kamarátkam, ktoré ma rozptýlia od všetkých mojich starostí. Alebo si kúpim sushi a moje srdce plesá. Jednoducho, vedieť sa potešiť, spríjemniť si deň hocakou maličkosťou, ktorú máme radi. Netreba to vzdávať po krátkom čase. Syndróm vyhorenia neprišiel zo dňa na deň, takže aj jeho odblokovanie má svoj proces.
  2. Odpojme sa. Viem, že je to občas nemožné a žijeme v reálnom svete, ktorý si to vyžaduje, ale aspoň sa pokúsme stráviť nejaký čas bez sledovania našich e-mailov, správ a profilov na sociálnych sieťach. Majme právo byť offline a žiť svoj život. Ďalšou možnosťou je vo voľnom čase nechať si svoj mobil doma. Určite ste si všimli na mnohých miestach partiu priateľov, ktorí namiesto rozprávania sa medzi sebou sledovali malé obrazovky svojich mobilov. Vy nimi nemusíte byť.
  3. Povedzme vtedy nie sociálnym sieťam. Pokým nespravujete stránky na sociálnych sieťach, nepotrebujete mať nainštalovaný Facebook alebo Twitter vo vašom mobile. Ja nemám v mobile ani jedno. Ak to znie príliš drasticky - jemnejšou formou ostáva vypnúť si Upozornenia a pozrieť si čo je nové na sociálnych sieťach len asi dvakrát do dňa. Ako ja. Na Twitter chodím raz za polrok a Facebook si pozriem vždy len večer. Sociálne siete sú totiž najhorší strácač času. Poznáte to: „Len na malú chvíľku.“ A z chvíľky sú štyri hodiny. Nerozprávam len o videách zábavných a roztomilých zvieratiek ale aj o zaujímavých článkoch, pri ktorých strávite hodiny. Nie ste ignoranti, ak nepoznáte z internetu všetko.
  4. Relaxujme. Robme si medzi veľkými projektami v práci pauzu a rozhodne si nenosme prácu domov. Najlepšia cesta ako zregenerovať a zrelaxovať je odpojiť sa od hlučného sveta a upriamiť sa na seba. Aspoň päť minút denne nemyslite na prácu, vaše povinnosti a oddýchnite si od svojich kolegov. Prechádzajte sa, upokojte svoje myšlienky a načúvajte tichu. Ak žijete v meste alebo denne trávite deň v hlučnom prostredí, vyrazte si s rodinou cez víkend na výlet. Alebo skúste meditovať. Pracovať menej je najdôležitejší a najťažší krok. Najmä pre tých, pre ktorých je práca zmyslom života alebo nutnosťou, pretože živíte rodiny. Ale treba myslieť aj takto: keď máme syndróm vyhorenia, sme mentálne vyčerpaní. Emocionálna vyčerpanosť ovplyvňuje našu produktivitu a pracovné nasadenie zlým smerom. Jednoducho povedané – potrebujeme aj dovolenku.

Ak je práca už naozaj neznesiteľná a nič to nezachráni, pravdepodobne nastal čas posunúť sa ďalej. Nájsť nový zmysel života. Môj tatko vravieva, že práca je ako autobus, z ktorého sa dá na hociktorej zastávke vystúpiť - zdravie máme len jedno. Môžeme ho nenávratne stratiť a vtedy nám nijaké peniaze nepomôžu. Má veľkú pravdu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.


Už ste čítali?