Smartfóny pomáhajú ale zároveň ničia život

Autor: Simona Šramová | 1.12.2017 o 19:00 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  828x

Všetci milujeme naše smartfóny. Vďaka nim sme v spojení s celým svetom. Vďaka nim sa nám dlhé hodiny cestovania vlakom alebo autobusom zdajú kratšie. Avšak mám pocit, že strata smarfónu bolí viac ako odchod kamaráta.

Naše smartfóny sú užitočné ale ničia náš rozum. Nielen tým, že si už nič nemusíme pamätať, pretože všetko nájdeme na internete ale aj preto, že nás robia hlúpymi. Určite ste to v správach videli sami: pri nešťastí si ľudia nepomáhajú ale nahrávajú to na telefón a predávajú médiám so slovami: „Všetci tam tak len stáli a nik im nepomohol.“ Žijeme v prítomnosti a pre okamih? Obávam sa, že nie. Kedy sme naposledy šli na koncert preto, aby sme si ho naplno vychutnali? Namiesto toho vidíme vo vzduchu mnoho svietiacich obrazoviek, ktoré koncert nahrávajú. Odhliadnuc od toho, že kvalita obrazu a zvuku bude otrasná, čo máme z koncertu? Pred nejakým časom som pozerala záznam koncertu Depeche Mode, ktorý sa konal v Pasadena Rose Bowl (USA) v roku 1988. Bolo tam viac ako 70.000 ľudí. Atmosféra bola úžasná, naživo určite ešte magnetickejšia. Všetci tancovali, mávali rukami vo vzduchu, spievali a užívali si koncert. Škoda, že niečo podobné už dnes nikdy neuvidíme.

Osobný a pracovný život sa nám zlievajú do jedného. Tipujem, že mnohí z nás majú nastavené upozornenia na príchod e-mailov do našich smartfónov. Zamestnávatelia nevlastnia len náš pracovný život ale aj naše súkromie. Hocikedy - či je sviatok, víkend alebo máme dovolenku. Osem a pol hodiny stačí, či? Už nikto nečíta. Viem, že dnes si môžeme hocakú knihu stiahnuť do našich mobilov ale nie je to to isté ako držať knihu v rukách, ovoňať ju a vnímať zvuk obracajúcich strán. Stiahnuté knihy možno ani nečítame, pretože na našich smartfónoch sa dá hrať množstvo hier, písať statusy na Facebooku, stiahnuť rôzne aplikácie, posielať správy atď. Škoda, pretože čítanie kníh pozdvihuje ducha a zlepšuje našu slovnú zásobu. Žiadna spontánnosť. Kedy sme naposledy urobili niečo spontánne? Bez mobilu na našom uchu a bez správ? Jednoducho ste si s kamarátom povedali, že sa stretnete pri nejakom filme alebo na pizzi a riešili svet okolo vás? Zabudli ste si nabiť mobil? Nastáva deň, keď prestávate existovať. Cítite sa nesvoji. Je to ako keby ste si obliekli biele nohavice a zabudli na spodnú bielizeň pod ne.

Sociálna interakcia: čo to je? Ako často v týchto dňoch vidíme skupinku ľudí sediacich spolu v reštaurácii, kaviarni, trolejbuse atď., ktorí majú hlavy sklonené nad obrazovkami svojich mobilov? Čoraz viac máme problém nadväzovať rozhovor, rozprávať zaujímavo, urovnávať spory, poznať kompromis, nevieme nájsť vhodné slová, rozprávanie s ľuďmi nám spôsobuje stres, čo nepriaznivo vplýva na naše vzťahy. Jednoduchšie je predsa napísať správu. Dochádza k nedorozumeniam, pretože písaná veta nemusí v ušiach druhého znieť tak, ako to myslíme my. Nehovoriac, že kým máme niekoho fyzicky blízko seba, trávime čas s človekom, ktorý je od nás niekoľko sto kilometrov ďaleko. Prečo? Vytvárame si fiktívne priateľstvá, ktoré vôbec nestoja na pevných základoch. Zvečnená trápnosť. Smartfóny sú skvelým spôsobom ako nahrať náš najtrápnejší moment a zavesiť to na internet, kde to bude zvečnené naveky (pretože aj keď dané fotky alebo videá vymažete, na internete to ostáva). Podobné videá a fotky nás neskôr môžu stáť možnosť pracovať v našej vytúženej firme. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že budúci zamestnávatelia - aby nás lepšie spoznali - si náš profil na sociálnych sieťach môžu pozrieť. Sme od smartfónu závislí. Je to „žráč času“. Koľkí z nás používajú smartfón, aby skontrolovali svoje e-maily, zachytávali videom alebo fotkou nejaký moment, volali a prijímali hovor, sledovali či nám niekto nepíše? Miliónkrát denne? Problém nie je v aplikáciách, tie sú užitočné, ide tu o nás, ktorí sme zaseknutí na obrazovkách aj niekoľko hodín. Máme len jeden život a tak môžeme náš čas v daný okamih využiť len raz. Ďalšiu šancu nemáme. Mnoho krásnych okamihov nám nekonečným žitím vo virtuálnom svete môže uniknúť.

Myslím si, že všetci sme schopní vyhradiť si čas, keď si môžeme dovoliť odpojiť sa a venovať svoj čas len našim najbližším a sebe. Stále mám nádej, že je v nás sila vymaniť sa z otroctva malých skriniek a nájsť pokoj a krásu v nezabudnuteľných okamihoch, ktoré budú len naše. Našich blízkych a naše.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Slovensko sa stalo zbraňovým rajom pre teroristov

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?