Byť vychovávaná len otcom je pre obe strany obrovská výzva

Autor: Simona Šramová | 15.12.2017 o 19:26 | Karma článku: 6,86 | Prečítané:  968x

Slobodné mamy predstavujú obrovskú skupinu silných a statočných žien, ktoré obetujú vo svojom živote všetko, aby vychovali šťastné a zdravé deti. Pojem, ktorý v spoločnosti počujeme menej je ale „slobodný otec".

Som hlboko presvedčená, že slobodné mamy si zaslúžia obrovský obdiv, úctu a rešpekt. Avšak podľa mňa aj slobodným otcom patrí rovnaká pozornosť. Moja mama odišla, keď som bola násťročná. Nepoužívam pojem „umrela“. Ľudia neumierajú, len odchádzajú na iné miesto. Bez tela. Pre tatku a mňa nastala náročná situácia. Obaja sme sa museli s danou situáciou vyrovnať a nájsť k sebe cestu, čo bolo preveľmi náročné. Tatko ma mohol dať do detského domova a tak sa zbaviť bremena, ktoré mu tu ostalo. Ale neurobil to. Vzal za mňa zodpovednosť a postaral sa o mňa. Dievča, neskôr žena, do konca svojho života neprestane potrebovať mamu. Medzi tatkom a mnou neraz dochádzalo, a doteraz dochádza, k zábavným, trápnym či frustrujúcim situáciám. Konflikty trvajú dlhšie a sú ostrejšie, keďže dochádza k stretu mužského a ženského sveta. Svet toho druhého nebudeme nikdy úplne poznať. Naše svety sa môžu len pokúsiť navzájom rešpektovať a robiť kompromisy. Tatko pre mňa obetoval veľa, snažil sa mi nahradiť mamu ale obaja sme pochopili, že to nejde. Mamu nikto nikdy nenahradí. Život len s tatkom ale prináša mnoho zaujímavých situácii:

  1. Varenie a pečenie. Na základnej škole nám učiteľka raz povedala: „Dievčatá, nikdy mužom nedovoľte vstúpiť do kuchyne. Neostane po nich nič iné len neporiadok.“ Jej trpká skúsenosť nie je mojou. Moja mama na začiatku vzťahu s tatkom nevedela variť. Keďže tatko dlhé roky žil sám, ovládal to a naučil ju to. Dnes sa od neho učím ja a lepšieho kuchára a poradcu by som naozaj nenašla. Môžem si byť istá, že ak mu poviem o nejakom jedle, že ho milujem, mám ho uvarené minimálne trikrát týždenne až kým ma neomrzí. Doteraz veľmi rád pozerá nové recepty na internete, dáva ostatným kulinárske rady a sleduje relácie o varení.
  2. Make up a oblečenie. Tatko mi neustále pripomína, že som krásna taká, aká som. Každú zmenu si všíma a ak sa mu páči, pochváli to. Ak nie, navrhne niečo iné. Túto alternatívu môžem ale nemusím prijať. Ak ma nejaký chalan urazil kvôli výzoru, tatko mi vždy povedal: „Nič si z toho nerob. Je to mladé a sprosté. On z toho možno vyrastie a pochopí, že hodnota ženy je úplne niekde inde.“ Keď som potrebovala zopnúť vlasy a nemala som voľné ruky, vytváranie vrkoča bola hotová alchýmia. Tak veľmi sa bál, že mi ublíži. Oblečenie? Často len krúti hlavou, ako je možné, že ženské oblečenie toľko stojí. Veď on, keď ide do obchodu, minie oveľa menej! Pri tatkovi som sa naučila aj inú vec – nemám rada príliš dlhé hodiny v obchodoch. Ak sa mi niečo páči, vyskúšam si to, sedí mi to, platím, odchádzam. Načo vymýšľať, váhať a celý deň premrhať behaním po obchodoch? Úplne súcitím s mužmi, ktorí nervózne dupkajú pri kabínkach a mysľou sú na slobode.
  3. Tatko a chlapci/muži. Otcovia dávajú často tie najlepšie rady o mužoch. Predsa len – sú súčasťou toho istého tímu a v ranej mladosti prežívali podobné situácie. Nečakajte však nejaké hlboké rozhovory o pocitoch. Skôr od tatku počúvam praktické veci zo sveta mužov. Cítim, že ma tatko chráni a prípadného blbca spozná na niekoľko kilometrov. Vždy mi hovorí: „Len raz ťa udrie, odíď od neho. To nie je muž, to je chrapúň a zbabelec.“ Nastávajú aj momenty, keď žiarli. Vtedy pomáha medvedie objatie a bozk na líce. Tatko bude vždy len jeden. Naše doťahovanie mám veľmi rada. Od sexuálnej výchovy bol tatko odbremenený. Mama mi stihla porozprávať o celom procese tvorenia a príchodu človeka na svet, o menštruácii, vložkách, hygiene ženy atď. Zachádzala do takých maximálnych detailov, že som sa často dozvedela oveľa viac ako som chcela počuť. Keďže sa chcem vyhnúť trápnym momentom s mojim tatkom, túto oblasť života riešim s kamarátovou mamou a sestrou. Veľmi si obe vážim, dôverujem im a mám rada.
  4. Rezervovanosť a málo citov. S mamou som zdieľala všetky svoje pocity či životné skúsenosti. Tatko podobné problémy nazýva „žabomyšími vojnami“ a na podobné reči reaguje zívaním alebo krikom, že ho to nezaujíma. Nechápte ho zle, je to len prejav jeho frustrácie, že mi niekedy nedokáže pomôcť. Má rád, keď má chvíľu sám pre seba, keď nikto nič nehovorí a nič nerieši. Pre mňa to v minulosti znamenalo, že som mnoho času strávila sama a musela som sa so svojimi trápeniami a pochopením svojich emócií naučiť vysporiadať sama. Vďaka tomu som viac racionálna, praktická, nezávislá a samostatná. Som naučená príliš sa neviazať na druhých. Napriek rezervovanosti som videla tatku mnohokrát plakať. Naučil ma, že sa netreba hanbiť plakať, keď už nevieme ako ďalej. Ak muž plače, treba ho vziať do náručia a nesmiať sa mu. Slzy sú prejavom sily, nie slabosti. V tomto prípade nechcem písať o vypočítavosti vedenej cez slzy, ktorá je doménou žien.
  5. Tatko a všeobecný prehľad. Muži majú často obrovský všeobecný prehľad – veda, nové technológie, politika, šport, história, filozofia, umenie, cestovanie, hudba atď. Podobne ako muži, ani ja neviem rozlišovať milión odtieňov farieb. Načo si zbytočne komplikovať život? Milujem naše rozhovory pri pivku alebo víne. Mám aj kamarátky, ktoré majú podobný pohľad na svet a život ako ja. S dievčatami, ktoré sa zaujímajú čisto o svoj výzor a ženské veci, som si nikdy nerozumela – nepotrebujem sa neustále rozprávať o tom kto, kde, kedy, s kým, prečo, komu, ako povedal, čo v akom obchode mali a nemali atď. Rada si to vypočujem ale po čase je to nuda. 
  6. Tatko a starostlivosť. Nech máme akékoľvek konflikty, jedno je jasné – som jeho priorita. Vzťah rodiča a dieťaťa je aj týmto výnimočný a nenahraditeľný. Tatko mi verí, stojí za mnou a podporuje ma. Prejavuje to inak ako mama. Ale je to pochopiteľné, je muž. Pri tatkovi musím povedať priamo, čo chcem: nevie čítať myšlienky a nevie si domýšľať tak ako žena. Naučila som sa teda byť priamočiara. Som tatkova bútľavá vŕba a povzbudzovačka. Je to skvelá škola do budúcna pri komunikácii s mužom. Nikdy mi nepovie nahlas, že ma má rád ale namiesto toho, keď je v obchode, kúpi mi čokoládu. Jeho láska je v prejave, nie slovách. Takto je to správne. A ja mu za to všetko veľmi, veľmi ďakujem. Budem sa veľmi snažiť, aby som mu jeho opateru a lásku niekoľkonásobne vrátila.  

V reklamách či časopisoch vidím najmä matky s deťmi (otec sa tam buď vôbec nenachádza, alebo pôsobí ako sused, ktorý len prišiel na návštevu), ďakuje sa predovšetkým mamám, spomínajú sa s výchovou dieťaťa hlavne mamy. A kde sa nachádza otec? Rozumiem, že žena je tá, ktorá je s dieťaťom od počatia a má väčšiu citovú výbavu a rozumiem, že niektorí muži sú veční tuláci, ktorí zavše niekde zanechajú svoj genetický materiál a pokračujú vo svojej ceste ďalej. Môj článok však patrí mužom, ktorí prijali zodpovednosť, ktorí sa pre svoje deti stali hrdinami, učiteľmi, ochrancami, príkladmi alebo najlepšími priateľmi. Patrí vám všetka úcta, muži. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.


Už ste čítali?