Skúsme znova objaviť to kreatívne dieťa v nás

Autor: Simona Šramová | 29.12.2017 o 16:55 | Karma článku: 3,26 | Prečítané:  327x

Počas nášho detstva sme boli plní fantázie – stavali sme lego alebo puzzle, kreslili, modelovali, spievali či tancovali. Vekom sa však naša kreativita kamsi vytráca. 

Kreativita je nádherné tajomno. A i keď všetci majú schopnosť kreatívne myslieť veľa z nás buď nepozná svoje schopnosti alebo nedokáže odomknúť túto časť svojej osobnosti, ktorú však ako dieťa každý z nás poznal. A tu je ten problém. V dospelosti niektorí z nás prestanú tvoriť. Stávajú sa špongiou, ktorá často absorbuje všetko bez filtra. Robíme to, čo sa nám hovorí. Neustále cítime prirýchlo zo všetkého v živote únavu a nudu. Pritom naša kreativita je veľmi dôležitá pre vytváranie dobra vo svete. Len prijímať informácie je jednoduché. Vziať niekoho názory za svoje je jednoduché. Nasledovať niekoho je jednoduché. Ale ak prejdeme od konzumenta k tvorcovi, otvorí sa nám nový svet a možnosti o ktorých sme predtým ani nepremýšľali. Pravdepodobne ste už počuli o tom, že každý z nás má v sebe vnútorné dieťa, ktoré nechce, podobne ako Peter Pan, nikdy vyrásť. Život však ako dospelí berieme tak príliš vážne, že nedávame veľa priestoru nášmu vnútornému dieťaťu, ktoré túži tvoriť. Kedy ste naposledy šli do hračkárstva? Šli na karneval? Tancovali v daždi? Niečo nakreslili, vymodelovali či napísali? Skúsili ste svojmu blízkemu darček nie kúpiť ale vyrobiť? Aspoň na malý moment prežiť moment bez starostí a obáv každodenného života? Akoby všetko čo v dospelosti robíme musí byť pre nejaký účel. Musíme poznať dôvod a odpoveď na otázku: „Prečo a čo z toho budem mať?“. Opýtajte sa dieťaťa, prečo stavia stavebnicu a bude sa vás nechápavo pozerať. Robí to preto, že to tak cíti a robí mu to radosť.

Nepotrebujeme dôvod, aby sme tvorili. Od umelcov sme odpozorovali, že tvoriť sa dá len v kríze, smútku alebo nejakej bolesti. Tvoriť však môžeme aj keď prežívame šťastie. Ak chcete písať, píšte. Ak chcete fotiť, choďte von a foťte. Každý z nás vie kresliť. Len na všetko potrebujeme čas a cvik. Môjmu tatkovi Ježiško daroval polaroid. Veľmi rád zachytáva nádheru prírody takže určite vzniknú veľmi krásne snímky. Tvoriť nie je naša povinnosť a práca ale to, čo nás napĺňa a teší. Kamarátovi Ježiško namaľoval obraz na tričko. Čo kamarát cítil? Obrovskú radosť a šťastie. Keď som vytvárala ten obraz, cítila som pokoj, radosť a nadšenie. Hnala ma dopredu myšlienka šťastnej tváre toho, kto to tričko dostane. Neopísateľný pocit. Pustenie uzdy našej fantázii prináša so sebou neuveriteľný pocit naplnenia. Svet zrazu vnímame v detailoch. Všetko sa nám zdá zaujímavé. Zbierame nové príbehy, momenty, obrazy ľudí a prírody, pocity, anekdoty, výroky či vtipy. Vnímame zaujímavé mená, svet má zrazu nekonečné spektrum farieb. Zrazu zistíme, že svet nie je len čierno-biely. Vytvárame niečo, na čo sme hrdí. V našej tvorbe je hodnota, čas, láska a náš vnútorný svet. Znovu objavujeme to, čo sme stratili na polceste k našej dospelosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.


Už ste čítali?