Prečo platí: Ak nemám povedať nič pekné, naozaj by som nemal povedať nič

Autor: Simona Šramová | 1.2.2018 o 18:41 | Karma článku: 4,22 | Prečítané:  548x

Zdá sa, akoby sme zabudli na zlaté pravidlo, ktoré sme sa naučili ako deti ale ktoré sme akosi do dospelosti nepreviedli a to, že ak nemáme povedať niečo pekné, nepovedzme radšej nič.

Znova a znova prinášame to negatívne do našich životov bez toho, aby sme si uvedomili, že negatívne veci, ktoré hovoríme o druhých alebo sú venované iným sú ako bumerang. Ako niekto, kto veľmi rád teší druhých a robí mu radosť robiť druhých šťastnými, svet negativizmu ku mne prichádza najmä prostredníctvom diskusných fór na internete. Niekedy je veľmi náročné po článku, ktorý má pre mňa obrovskú hodnotu si nájsť komentár od niekoho, kto ma nepozná, nevie o mne nič, v živote ma nevidel a nerozprával sa so mnou, ale má nutkanie napísať mi pod článok negatívnu odpoveď, pretože má klávesnicu a názor, ktorý nutne musí poznať každý.

Ale to je aj v reálnom živote. Akoby ľudia zabúdali na vplyv svojich slov, ktoré používajú. Slová rania viac ako čokoľvek iné. Ostávajú v mysli, ostávajú s tým človekom, ktorí ich raz povedal. Navždy. Ak chceme niečo povedať, zamyslime sa nad tým či tomu človeku slovami ublížime a či tými slovami niekomu pomôžeme v jeho raste. Často však zlyhávame v poznaní negatívneho dopadu našich slov. Verím v karmu. Ak o niekom rozprávame zle alebo niekomu hovoríme niečo zlé, vesmír nám to, nie hneď, ale určite vráti. Nie sme dokonalí a občas potrebujeme niekoho raniť a sťažovať sa. Ale ak sa tak už raz stalo, stačí. Musíme sa naučiť, že negatívne slová vedú k negatívnemu životu. Stačí sa len pokúsiť slovíčko „nenávisť“ vypustiť zo svojho slovníka. V online svete pred odoslaním nejakého príspevku si môžeme povedať: „Pošlem týmto negatívnu energiu človeku, ktorý to bude čítať?“ Ak áno, prečo také niečo posielať? Načo? Čo má z toho, keď si večer ľahne do postele a pomyslí si: „Dnes som niekomu pokazil pekný deň a kvôli mne sa prestal usmievať.“ Nemôže sa cítiť dobre. Minimálne žije v sebaklame, že urobil správnu vec. Rozumiem tomu, že občas sa potrebujeme „odvzdušniť“ ale...to všetko zlé len zhoršuje život.

Takéto komentáre ma učia oveľa viac posielať pozitívnu energiu a viac milovať. Viem, nie je jednoduché vždy udržať uzdu svojich slov ale nikdy nie je nedostatok času uvedomiť si, čo chceme povedať. Pretože to, čo povieme, sa nedá vrátiť späť a dojem dokážeme urobiť len raz. Už je len na nás či to bude dojem pozitívny alebo negatívny. To, ako hovoríme niečo zlé na iného nereflektuje osobu, ktorej negatívnu energiu posielame ale odráža to nás, našu vlastnú nestabilitu v živote a naše vnímanie života, do ktorého chceme zatiahnuť aj toho, komu je negatívny komentár venovaný. A možno sú to výkriky o pomoc skryté v inotajoch. Nevedno.

Jediné slová, ktoré časom ľutujeme viac ako slová, ktoré sme nepovedali sú tie, ktorými sme niekomu ublížili. Také slová z nás totiž nerobia hrdinu ale zbabelca.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, v prípade Kuciaka jeho kolegyňa stráca nádej

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.


Už ste čítali?