Neopätovaná láska: čo sa z nej môžeme naučiť?

Autor: Simona Šramová | 9.2.2018 o 18:40 | Karma článku: 3,13 | Prečítané:  1038x

Bolo to pred pár rokmi. Ten, koho som milovala, sedel predo mnou a ja som konečne nabrala guráž spýtať sa ho čím presne sme.

Môj mozog mi vravel, aby som sa ho nič nepýtala. Sme dospelí a na takéto veci sa nepýta. To sa vie. Ale na druhej strane moje srdce pišťalo po tom poznať odpoveď. Ako správne hádate, srdce vyhralo. Jeho odpoveď mi zlomila srdce: „Sme priatelia, nie?“ Tri jednoduché slová, ktoré ma však mohutne zasiahli a zaboleli.

Platonická láska je trpkosladká. Znamená pozerať sa na niekoho, kto nás nevidí, myslieť na niekoho deň a noc, kým druhej strane ani neprejdeme mysľou. Platonická láska je bojisko. Bojujeme so svojimi emóciami, pocitmi a s realitou. Bojujeme s tým, čo nám hovoria druhí. Veríme svojim fantáziám. Bojujeme so svojou intuíciou, gurážou a v neposlednom rade so svojim srdcom. Je to súboj, ktorý nemôžeme vyhrať. Poddávame sa niečomu, čo nás v konečnom dôsledku môže zničiť. Jedna strana dáva, druhá len berie. Nevyrovnaný vzťah plný nádeje, ktorá končí úsmevom a jemným kývaním hlavy na znak nesúhlasu. Neopätovaná láska vedie k otázkam, ktoré kladieme sami sebe či naozaj nie sme dostatočne dobrí na to, aby nás druhá strana milovala. Prečo nie sme tí, ktorí sú vybraní druhou stranou? Pozeráme sa na seba a nemáme na sebe nič radi. Museli sme určite niečo povedať, niečo urobiť, prečo nám druhá strana nemôže opätovať city. Cítime sa vinní avšak, samozrejme, úplne bezdôvodne. Akoby sme vtedy mali pocit, že nikdy nebudeme milovaní. Je to však všetko len zdanie a vtedajší stav mysle. Platonická láska nemusí vždy bolieť.

Láska sa nedá vynútiť. Ak druhá strana rozpráva o citoch, ktoré sa rovnajú súrodencom alebo priateľom a nie sú schopní lásku vrátiť späť, treba rešpektovať toto rozhodnutie. Nasilu nedocielime nič. Takisto som musela mať na pamäti, že si nemám domýšľať. Jeho priateľské gesto neznamená to, čo cítim ja, keď robím niečo preňho. Vyhnem sa tak veľkému sklamaniu. Platonická láska má napriek bolesti aj svoje výhody. Ako tvorí väčšina umelcov? Ako vznikli tie najznámejšie, najkrajšie, najdojemnejšie piesne alebo knihy? Mnoho z nich vzniklo ako výsledok neopätovanej lásky. Múzou pre diela autorov boli tí, ktorých nemohli získať. On bol v mojom živote predmetom mnohých príbehov. Časom sa platonická láska stáva akousi legendou alebo vysnenou predstavou človeka, ktorý ani neexistuje. Platonická láska je nevinná, čistá, plná nádejí a predstáv. Predstavujeme si mnoho situácií, ktoré sa nikdy nestanú. Platonická láska nám dovoľuje snívať a možno keby nebola platonickou, stratila by čaro, ktoré má – čaro nedostupnosti a nádeje. Prijatie skutočnosti je kľúčom k pohnutiu sa ďalej. Ak druhá strana city nevracia späť, je čas ustúpiť. Je veľmi náročné prijať skutočnosť. Nie je to nikoho vina. Prosto takto to chodí. Všetko začína liečbou duše. Každý z nás má odlišné spôsoby, ako sa dostať z neopätovanej lásky. Začína to liečbou duše. Musíme sa pohnúť ďalej. Bolo by veľmi krásne, keby nám naše city druhá strana opätovala. Pohnúť sa ďalej a otvoriť srdce niekomu druhému je ťažké. V kútiku duše budeme navždy dúfať.

Odmietnutie nie je pekné, veľmi bolí a je to nezávideniahodná skúsenosť. Každý z nás aspoň raz v živote zažije neopätovanú lásku. Nie sme tak na to všetko sami. Aby som článok ukončila optimisticky – platonickú lásku môžeme vnímať ako prípravu na inú lásku, ktorá nám raz určite bude opätovaná. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, v prípade Kuciaka jeho kolegyňa stráca nádej

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.


Už ste čítali?