Nejaký ten čas ubehol od môjho ukončenia vysokej školy. Odvtedy spoznávam, čo znamená „reálny svet“, na ktorý vás nikto nepripraví. Čo je zábavné, pretože celý život sa na niečo pripravujeme. Ale na čo? Základná škola nás pripravuje na strednú školu, stredná škola nás posúva na vysokú školu. A vysoká škola nám otvára dvere do reálneho sveta. Škola nie je pružná a v skutočnosti nepripravuje na život. Deti sa v nej pripravujú na svet, ktorý už dávno neexistuje. Svet je stále v pohybe a nič nie je stále. Spoločnosť nás automaticky pripravuje na cestu, ktorou potrebujeme ísť. Ale čomu spoločnosť nerozumie je to, že každý z nás je iný a nemusí ísť cestou, ktorú mu určila spoločnosť. Dôkazom sú pohovory, kde ak nemáte v danom odbore skúsenosti, nemôžete tú prácu vykonávať. Aj keď ide o prácu, ktorú ste si vysnívali a nemáte na nej čo pokaziť. Nepíšem teraz o pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú špeciálne vzdelanie a veľmi špecifickú prípravu.
Naše pocity sa menia rovnako ako naša viera, záujmy a vzťahy s ostatnými. To, čo nás baví dnes, nemusí zajtra. Je nesprávne si myslieť, že ak mám v životopise prax len zo žurnalistiky, tak som sa teraz navždy upísala médiám. Vyštudovala som históriu? Tak musím byť len historičkou. V iných odboroch som nevítaná. Vybrať si len jedno povolanie, ktoré ma ovplyvní na niekoľko rokov, je náročné, pretože človek má mnoho záujmov. Raz mi jeden človek v diskusii napísal, že som pokrytecká, ak si cielene vyberám povolanie. Chápem jeho postoj. Niekedy človek MUSÍ prijať prácu, ktorú nemá rád ale nazývať niekoho pokrytcom len preto, že verí, že sa zamestná v odbore, ktorý ho bude baviť? To je silný názor, ktorý rešpektujem ale nesúhlasím s ním.
Aký je zmysel života? Prečo sme sem prišli? Niekto vám povie, že pravdepodobne založiť rodinu. To je očakávanie spoločnosti, ktorá najmä ženy sleduje orlím okom a po presiahnutí tridsiatky ťuká na hodinky so slovami: „Haló, už je čas!“ Lenže to nie je všetko, čo život ponúka. Čo ak pre niekoho táto cesta nie je súdená? Spoločnosť nemá vyhradené právo na správnosť, ktorú ona slepo uznáva. Svet je plný možností a zaujímavostí. Pestrofarebný a krásny. Verím, že človek nikdy nevyrastie. Kedy je totiž naozaj dospelý? Biologický vek neznamená byť automaticky dospelý. Poznám dievča, ktoré má krátko po dvadsiatke ale vnútorne je to štyriadsiatnička a tridsiatnika, ktorý je vnútorne osemročným chlapcom. O biologickom veku to nie je. Verím, že človek rastie celý život, rozširuje svoju životnú cestu, stavia sa výzvam priamo čelom. Inštinkt je hlások, ktorý nás môže doviesť ku krásnym zástavkám v živote. Život je cesta, nie cieľ. Nie spoločnosť, ale my sami sa poznáme najlepšie. A ak nie, hľadáme. Kým sa pýtame, chceme spoznávať a sme zvedaví, dovtedy žijeme.