Strach zo samoty drží ľudí v nezmyselných vzťahoch

Autor: Simona Šramová | 22.2.2018 o 19:16 | Karma článku: 4,08 | Prečítané:  1246x

Strach zo samoty desí mnohých. Paralyzuje ich v dysfunkčných alebo nešťastných vzťahoch. Dôvodom ostať spolu sú deti, strata príjmu alebo „nie je ten správny čas“.

Pritom je takýto strach totálne neopodstatnený. Byť sám neznamená byť osamelý. Napriek tomu mnohí z nás nadobúdajú pocit, že ak nasilu budeme vo vzťahu, zaručí nám to našu bezpečnosť a pokoj od okolia. Lenže našu vnútornú bezpečnosť nám nikto zvonku neposkytne. Musíme sa najprv my sami mať radi a musíme mať sebavedomie, ktoré nás ochráni pred vplyvmi zvonku. Zostať v nešťastnom vzťahu sa považuje za menšie zlo. To väčšie je zostať sám a pôsobiť medzi svojimi známymi ako asociál, ktorý na rodinné výlety so svojimi zadanými priateľmi nechodí. Nikto netúži byť piatym kolesom. Cítime strach. Zdanlivý strach. Dôvodom, prečo ho máme, je vplyv vonkajšieho prostredia. Odmala počúvame v piesňach, čítame v časopisoch/knihách, vidíme vo filmoch, že sme neúplní, ak sme sami. Iba prítomnosť iného človeka nám pomôže necítiť prázdnotu. Lenže v skutočnosti cítime prázdnotu, pretože nie sme vyrovnaní sami so sebou. Skôr ako niekto napíše, v mojom článku nepíšem o ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne rozhodli ostať sami.

V mojom okolí je niekoľko párov, ktoré sú spolu na štýl LAN. Neviete, čo to je? To je lepšie ako nič. Tento termín používa moja triedna profesorka zo strednej školy. Je mi z toho, že ten pojem toľkokrát vidím v praxi, smutno. Podľa svojho sebavedomia si podvedome vyberáme tých, ktorí sú okolo nás. Často pri týchto rozhovoroch začína otázka druhej strany: "Čo ak si už nikoho nenájdem? Čo ak je to len dočasné? Čo ak sa naozaj zmení? Čo ak...?" Niektorí dokonca cítia povinnosť: "Ty tomu nerozumieš. Musím ho/ju chápať, mal/a to v detstve ťažké." Všetci to máme v živote ťažké. Nemôžeme čakať, že celoživotne budeme ospravedlňovaní za niečo z minulosti. Áno, stalo sa niečo zlé, je to veľmi smutné, cítime voči tomu rešpekt ale treba sa posunúť ďalej. Svet nie je čiernobiely. Ak máme sebavedomie príliš nízko (podceňujeme sa), vyberáme si dominantných ľudí, ktorí nás riadia. Ak príliš vysoké (preceňujeme sa), sme to my, kto túži mať absolútne všetko a teda všetkých pod kontrolou. Ľudia sú ako zrkadlá. Reagujú na seba presne tak, s akou emóciou, energiou, náladou a, v tomto prípade, sebavedomím k sebe prichádzajú.

Koluje legenda, že ľudia sa hľadajú. Každý z nás určite minimálne raz počas svojho život počul vetu: „Mal/a by si si niekoho nájsť. Prečo si niekoho nenájdeš?“ Ľudia sa nehľadajú. Ľudia sa stretávajú. A tak sa ľudia okolo nás delia na kolegov, známych, priateľov...Z niektorých stretnutí vzniká aj láska partnerská. Občas sa zaľúbi len jedna strana, občas sympatia a neskôr láska vznikne medzi oboma ľuďmi. To je život. Voľne plynúci. Nič v ňom nemôže byť nasilu. Len to spôsobuje zranenia. Veď čo sa stane s chlebíkom, ktorý pečiete a príliš skoro ho vyberiete z rúry? Bude chutný? Nie, bude nedopečený. Tak je to aj so vzťahmi, ktoré sú nasilu. Internetové zoznamky? Ak to chce niekto vyskúšať, je to jeho slobodná vôľa. Ja sa do toho však nepúšťam. Osoba na druhej strane nemusí byť človek, za ktorého sa celý čas vydáva, mnoho vecí môže zveličiť alebo vymyslieť si, pretože internet ponúka možnosť anonymity a ak sa tam dvaja ľudia zoznamujú, presne vedia PREČO sa zoznamujú. Stráca sa tým čaro náhodných stretnutí, keď ani jedna strana nevie, čo z toho bude.

Treba počúvať naše vnútro. Sú medzi nami takí, ktorí majú zjavne svojich starostí málo: „Také pekné dievča/taký dobrý chlapec a je sama/sám...čo si nenájdeš nejakého partnera/partnerku?“ „No ale už máš najvyšší čas vydať sa/oženiť sa. Ja v Tvojom veku som bola dávno vydatá a mala deti.“ Takí tu boli, sú a stále budú. Prosto, v určitej etape života máme byť sami. Aby sme pochopili seba, aby sme vnútorne rástli, aby sme dosiahli to, čo s partnerom nebude možné. Pretože potom s partnerom budeme zažívať iné, nové a veľmi krásne okamihy. Budeme pripravení a hlavne - nebudeme zúfalí. Vieme, kedy takéto obdobie začne a kedy skončí? Kedy sa na to môžeme pripraviť? To z nás nikto nevie. Som však presvedčená, že každý z nás má spriaznenú dušu. Netreba teda hneď myslieť na bezdetný a osamelý život v domove dôchodcov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Koalícia chce ľuďom prispieť na dovolenky a pôžičky. Hovorí aj o vyšších platoch

Sociálny balíček strán Smer, SNS a Most-Híd začína naberať reálne obrysy.

KOMENTÁRE

Za zvýšenie životnej úrovne v réžii koalície sa nedoplatíme

Maďari dnes dlhujú polovicu záväzku priemerného Slováka.

DOMOV

Dobré ráno: Na Slovensku vyhrávajú leniví a zbabelí politici

Ako si rozoberáme základy demokracie.


Už ste čítali?