Portrét osamelosti: čo ak zaklope na dvere?

Autor: Simona Šramová | 16.3.2018 o 19:15 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  513x

Niektorí na odohnanie osamelosti píšu, iní siahnu po fľaštičke s tabletkami, ďalší pracujú až do súmraku alebo pijú až do momentu, keď strácajú vedomie. Ako z toho kruhu vyjsť?

V určitej etape našich životov sa cítime osamelo alebo sme osamelí. Je to klbko času plné nezmyselných myšlienok, vyhýbania sa zbytočným otázkam a nekončiaceho denného snívania. Stojíme na mieste a nevieme sa pohnúť ďalej. Je to nekonečná dávka smútku. Osamelosť nemusí byť len fyzická ale aj vnútorná, ak máme pocit, že sme na všetko sami a nikto nám nerozumie. Poniektorí osamelosť zaháňajú drogami. Na malý moment dokážu zaplniť prázdno, čiernu dieru, ktorú v hrudi cítime. Veď je to len raz, nie? Z jednej krátkej noci sa však veľmi ľahko môže stať nekonečná noc so svetlom na konci tunela.

Nič sa nezdá dobré, my sami nepovažujeme seba za dostatočne dobrých, pýtame sa na zmysel života, pretože nerozumieme, prečo sme tu, ak nám je určené cítiť sa tak veľmi osamelo. Prečo práve my? Vstúpime do sveta sociálnych sietí. Túžime sa rozptýliť ale to, čo tam vidíme nám láme srdce ešte viac. Každý deň sledujeme mnoho šťastných tvárí, fotografie „priateľov“ na spoločných posedeniach/dovolenkách či statusy o úspechoch. Máme pocit, že všetci majú priateľov a šťastnejší život bez trápenia a problémov ako my. Vyplákať sa na sociálnych sieťach nemá zmysel, pretože to sa nerobí. Je verejným tajomstvom, že tam sa sťažuje len ten, kto chce na seba upútať pozornosť a je za nudného. Treba však mať na pamäti, že sociálne siete sú ilúzia. Imaginárny svet, ktorý často neexistuje. Mnohí z nás tam žijú život, aký by chceli žiť, nie aký v skutočnosti žijú. Náš život je tu #šťastnýakoeštenikdypredtým, #spriateľmi či #bezproblémov. Niekto osamelosť rieši sériou nočného života, keď mozog topí v alkohole a vzťahmi s nesprávnymi ľuďmi, ktorých by sme si za normálnych okolností ani nevšimli. Na malý moment máme pocit, že osamelosť odišla ale po čase sa hnusíme sami sebe. Svet okolo nás je znova dlhodobo tichý. Ako prerušiť toto nešťastné obdobie?

Nuž, je to náročné ale nie nemožné. Neexistuje problém, životná situácia, trápenie, ktoré by okrem nás neprežil alebo neprežíval niekto iný. Za každým úsmevom sa skrýva bolesť, smútok, minulosť či prítomnosť, ktorá trápi. Nikto nie je úplne šťastný. Čo tak skúsiť dobrovoľníctvo? Aj ten najväčší introvert sa môže v spoločnosti srdečných a nezištných ľudí zmeniť na veľmi komunikatívneho človeka. Dobrovoľníctvo dodáva pocit potrebnosti, chcenosti a lásky. A väčšinou tu stretneme ľudí, ktorí budú na rovnakej vlnovej dĺžke ako my. Domáce zvieratko? Niečo na maznanie, hladkanie, pocit potrebnosti. Najlepšie pes. Pretože ten nás prinúti ísť von. Psy veľmi jednoducho spájajú ľudí. Keď som mala čivavu Filipa, poznala som sa so všetkými psíčkármi v bloku. Môžeme si založiť blog a svoje myšlienky dávať von. Uľaví sa nám a možno naše riadky bude čítať niekto, komu dodáme silu, pretože možno prežíva to isté. Človek je prirodzene tvor spoločenský, potrebuje mať pocit, že nie je na tejto planéte so svojim problémom sám. Aj ten najväčší introvert to tak cíti. Nemusíme mať milión priateľov. Úprimne, ja mám štyroch priateľov a celú jednu rodinu, s ktorou nie som príbuzná po krvi ale sú mi oveľa bližší a záleží mi na nich a ľúbim ich oveľa viac ako tých, ktorí majú so mnou podobné DNA. Hreje ma pri srdci, že ten cit je vzájomný. Skúsme tvoriť alebo niečo vytvoriť manuálne. Alebo sa učme variť. Je obrovským prekvapením, že mne sa nič dosiaľ nepokazilo a nepripálilo. A keď sa to nestalo mne, nestane sa to určite ani vám. Alebo si môžeme skrášliť svoj domov. Dôležité je však vedieť, že ak potrebujeme byť chvíľu sami, vyplakať sa, aj to je v pohode. Viem, že tam vonku je mnoho osamelých ľudí. Sme obklopení ľuďmi ale pritom sme osamelí. Verte mi, že čo len jedno láskavé slovo, úsmev, obrovské ucho a podaná ruka osamelosť zaženie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žijú inde, ako kandidujú. Budaj či Aufrichtová hovoria o antikampani

Mestský poslanec Hanulík sa presťahoval, v novom bydlisku kandiduje na starostu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Posadnutosť Slovákov trvalým pobytom nemá hranice

Dobrý kandidát sa nespozná podľa občianskeho.

DOMOV

Kiska vymenoval za profesora aj usvedčeného plagiátora

Vanderka sotil dôchodcu a kopíroval texty.


Už ste čítali?