Simona Šramová
Keď nemôžete na niekoho prestať myslieť...
Rozumiem, aké je to frustrujúce, keď si unavená ale nemôžeš zaspať, pretože sa ti usadil v mysli a pritom sa nezaujíma. Ale ty na to nechceš myslieť.
Milujem život a smiech. :) Mojou inšpiráciou pri písaní sa stávajú bežné drobné udalosti dňa či ľudia, ktorí prechádzajú mojim životom. Písanie je mojou veľkou radosťou, zábavou a relaxom. Bol to aj môj chlebík, keďže som pracovala ako redaktorka v regionálnom rádiu. Zbožňujem pocit pulzujúceho života a dynamiku (ne)všedných dní. Teší ma spoznávať nové veci a neustále sa učiť. Nemám rada stereotyp a fádnosť. Podnety sú všade okolo nás, treba len počúvať. ;) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Rozumiem, aké je to frustrujúce, keď si unavená ale nemôžeš zaspať, pretože sa ti usadil v mysli a pritom sa nezaujíma. Ale ty na to nechceš myslieť.
Píšem celý svoj život. V minulosti to nebolo pre niekoho iného alebo verejne. Písala som pre seba. Písala som si denník, ktorým som vyjadrovala svoje pocity. S tými sa teraz delím s vami.
Odmietnutie vyvoláva v našej spoločnosti strach. Znamená, že sme zlyhali alebo že nie sme dosť dobrí. Slovko „nie“ z druhej strany je chápané ako naša slabosť a nedostatočnosť.
Život je o príležitostiach. Nikto z nás si neplní sny len pre to, lebo len on sám sa tým pričinil. Potrebujeme, aby nám v živote občas bolo povedané „nech sa páči, vstúp“.
„Vypočuj si túto pieseň, prosím.“ Znie vám to povedome? Komunikujete medzi sebou piesňou? Poslal len pre vás niekto konkrétnu pieseň? Ak ste odpovedali áno, sme na rovnakej lodi.
Ak povie, že je šťastná single, neklame. Nehovorí to preto, aby zaujala či samu seba chlácholila. Nehovorí to preto, aby ju ľutovali. Hovorí to preto, lebo je k sebe úprimná.
Niektorí na odohnanie osamelosti píšu, iní siahnu po fľaštičke s tabletkami, ďalší pracujú až do súmraku alebo pijú až do momentu, keď strácajú vedomie. Ako z toho kruhu vyjsť?
Každý z nás má v živote niekoho, pri kom dúfa, že sa zmení. Mnohí potom preberajú zodpovednosť za pretvorenie druhých. Prečo?
Prednedávnom som si po dlhom čase volala s kamarátkou. Medzi iným spomenula, že sa stretla s kamarátmi jej priateľa. Jeden z nich sa neskôr jej priateľa spýtal, prečo si nenašiel krajšiu.
Strach zo samoty desí mnohých. Paralyzuje ich v dysfunkčných alebo nešťastných vzťahoch. Dôvodom ostať spolu sú deti, strata príjmu alebo „nie je ten správny čas“.
Sedím v kuchyni a premýšľam, ako som sa dostala tam, kde teraz som. Akoby len včera som sa rozprávala s tatkom o vysokej škole a o budúcnosti, ktorá sa mi zdala na míle vzdialená od súčasnosti.
Bolo to pred pár rokmi. Ten, koho som milovala, sedel predo mnou a ja som konečne nabrala guráž spýtať sa ho čím presne sme.
Zdá sa, akoby sme zabudli na zlaté pravidlo, ktoré sme sa naučili ako deti ale ktoré sme akosi do dospelosti nepreviedli a to, že ak nemáme povedať niečo pekné, nepovedzme radšej nič.
Ani neviem, kedy presne naše kamarátstvo začalo. Prosto tam bolo. Akosi dokázalo časom zvládať aj vzdialenosť, ktorá nás oddeľovala. Bola to súčasť nášho kamarátstva.
Keď sa povie meditácia, predstavíme si človeka, ktorý v sede s prekríženými nohami strávi v tichu aj niekoľko hodín. V skutočnosti by sme toľké hodiny v takejto polohe nevydržali.
Zdvorilosť je dnes tak vzácna, že niektorí ľudia si ju zamieňajú za flirt. Známy fakt. Vieme odlíšiť, kedy s nami niekto flirtuje a kedy chce byť jednoducho len priateľský?
Prvý týždeň nového roku je za nami. Mnohí z nás, podobne ako ja, si dali rôzne novoročné predsavzatia, ktoré niektoré po pár dňoch možno stratia trvanlivosť.
Počas nášho detstva sme boli plní fantázie – stavali sme lego alebo puzzle, kreslili, modelovali, spievali či tancovali. Vekom sa však naša kreativita kamsi vytráca.
Všetci sme ju už aspoň raz zažili: bolesť. S naliehavosťou sa jej vždy potrebujeme zbaviť. V srdci sa nám usadí nenávisť, zatrpknutosť, krivda a nešťastie. Obdobie vianočných sviatkov ponúka všetkým možnosť zranenia vyliečiť.
Slobodné mamy predstavujú obrovskú skupinu silných a statočných žien, ktoré obetujú vo svojom živote všetko, aby vychovali šťastné a zdravé deti. Pojem, ktorý v spoločnosti počujeme menej je ale „slobodný otec.